Pravá. Ľavá. Zásah do sánky a uhnutie. Rana do brucha... Skôr ako ma mohla ochromiť som statného muža obehla a vrazila mu do chrbta, až tak, že sa skácal k zemi. Svižne sa však postavil a boj pokračoval. Vrhol sa dopredu. Úder som vychytala a zaútočila na jeho krk. Udrela som ho silno, čož znamenalo, že nebude schopný chvíľu sa nadýchnuť. Okamžite si kľakol a snažil sa chytiť dych. Celé bojisko kričalo jednu vetu: ,,Dokonči ho!" Ale to som nebola ja. Nikdy som tú temnotu, ktorú nosí každý v srdci, nechcela vypustiť. Vedela som čo by sa stalo, so mnou, s ním a všetkému ostatnému čo by mi vošlo do cesty.
Uškrnula som sa na divákov a podala svalnatému mužovi ruku. Zaváhal. Viete, ľudia, ktorí vám práve nakopali zadok a ego, vám často nepodávajú ruku. Prijal ju. ,,Dobrý boj." skonštatoval. S úsmevom som mu odpovedala. ,,Samozrejme, že bol." Aréna stíchla, alebo len bola sklamaná, a obaja sme išli svojou cestou k skrínkam do šatní. Zápach potu a krvi sa tu vznášal, tak často, že som si naň zvykla. Prechádzala som okolo mnoho ľudí, ktorý tu trčali už od rána. Boli každodennými divákmi. Majú každého bojovníka naštudovaného. Jeho pohyby, slabosti, silné stránky v boji... Ak si na vás stavia vedia, že vyhráte.
S vŕzgnutím sa staré prehnité dvere otvorili. Ďalšie ženy, bojovníčky, už čakali na svoj "boj". V Blodog-u sa takéto zápasy diali bežne. Boj medzi mužmi, ženami alebo žena proti mužovi. Neboli pravidlá, iba dve. Nesmiete nikoho v aréne zabiť a nesmiete použiť zbraň, ak teda nieste šampión a nebojujete proti druhému šampiónovi. Nebolo práve niečo extra legálne, ale lepšie ako kuť podkovy koňom, predávať kvety na rohu ulice a podobne. Chodievala som sem často, takmer každý deň. ,,Ako to, že ťa nechajú na poste šampióna, keď nikdy nikoho z nich nedokončíš?" odfrkla si červenovlasá dievčina v rohu. Dokončiť v tejto haraburde znamená človeka dostať do bezvedomia.
Mykla som plecami a rýchlo si pozbierala veci, ktoré sa mi váľali na drevenej lavičke. Červenovláska schovala svoju zbraň do rukavice a zmizla medzi ostatnými ženami. Ako každýkrát, som si na hlavu prehodila kapucňu. Nechcem, aby sa nejako moc roznieslo kam chodievam. Ľudia sú potom zvedaví. Chcú vedieť čo viete. Aj, keď nepochybujem o tom, že ma poznajú minimálne ľudia s úchylkou chodiť sem. Všimla som si moje hánky ofŕkané krvou. Siahla som do útrob tašky a o chvíľu mi rany na rukách zakrývali tmavé rukavice. Koniec rukavíc bol zdobený striebornými pásikmi. Boli takmer nenápadné, ale jednoducho elegantné.
,,Už zase odchádzaš tak skoro?" zastavil ma vysoký hnedovlasý chlapec. Zdvihla som hlavu, aby som mu videla do tváre, aj keď som už podľa hlasu vedela, kto to je.,,Sheil, vieš, že by som si rada pokecala o hovne, ako vždy, ale ponáhľam sa." zatiahla som. Chlapec mi uhol, ale neodišiel niekam do davu, alebo k baru, kde sa čapuje zásadne, len teplé pivo. Pokračoval so mnou. Cestou k vchodový dverám ukradol nejaký plášť, ktorý ho ochráni pred dažďom tam vonku. Typický vreckár. Krásna tvár, ktorá vás oklame za menej ako minútu a ani nestihneme zažmurkať a mešec po vašom pravom boku je preč aj s prsteňom na ľavej ruke. ,,Potrebuješ niečo?" pridala som do kroku. Nech už som pri tých zasr- dverách. ,,Jemne si mi naznačila, že sa nechceš rozprávať, tak som ticho." pomohol si zagestikulovaním rukami. Mal dlhé nohy, čož znamenalo dlhé kroky, takže som sa mohla rozbehnúť ale i tak by bol dvoma krokmi pri mne.
,,No hovor, lebo ma porazí." zvýšila som hlas, aby ma cez hlučný dážď počul. Kráčali sme dolu ulicou až k stajni. Ľudia bežali rýchlo do svojich domov, ako by im mal dážď ublížiť. Kvapky boli čoraz väčšie a vzduch čoraz studenší kvôli vetru a vlhkosti. ,,Má prísť nový šampión." šepol, ale dosť hlasno, aby som to počula. ,,Pff. To si pozriem...toho sraba." odfrkla som a náhlila sa k prístrešku. Zastavili sme sa na malú chvíľu a vymenili si pohľady, v ktorých sa odrážali tiché emócie a adrenalín z boja. ,,Max. Toto nie je ako vždy. Ten chlap je z Ruska!" pozerali sme sa na seba. Znechutene som sa zatvárila pri jeho detských obavách a prehrabla si mokré hnedé vlasy, ktoré mi máčali košeľu.
YOU ARE READING
Kill Or Be Killed (SK)
Fantasy- PREBIEHA KOREKCIA- Maxima je bojovníčka v známom Blodog-u. Nie je však obyčajná. Svoj post šampióna sa drží zubami, nechtami a nenechá nikoho, aby ju porazil či zrazil na kolená. Ale rovnako je na tom Zavier z Ruska, ktorý má tú drzosť vyzvať Ma...
