Videla tiene a cítila chlad, no keď hľadala zdroj dvoch bojujúcich ľudských tieňov a mrazu, neobjavila nič, žiaden náznak toho, že by s ňou niekto bol v izbe, a zima by bola niečím viac, než prievanom spôsobeným dvoma otvorenými oknami na opačných s...
Rozhodnem sa na všetko vykašľať. Tak čo, Dante nemá doklady, svet sa mi preto nezrúti. Môžeme byť spolu zhmotnení aj nezhmotnení, môžeme pre ľudí len tak kedykoľvek zmiznúť.
,,Vzťah medzi vami dvoma nemá budúcnosť. To je to, čo som sa ti celý čas snažil vysvetliť."
Na čo sa mi to podobá? Aha. Na TEN sen.
,,Čo tu robíš?" otočím sa na Yasua.
,,Prišiel som ťa navštíviť."
,,Prišiel si mi dávať rozumy."
Každý sa mi snažil radiť a vravel mi, čo by som mala robiť, a zakrýval to slovami "chcem len dobre pre teba". Lenže bolo to dobré pre mňa? To, čo chceli ostatní? To bola tá otázka. No bol to môj život.
,,To tiež."
,,Ako inak," ľahostajne sa otočím naspäť ku počítaču. ,,A má to budúcnosť," dodám.
,,Hej? A živiť Danteho budeš ty, nie? Ani nemá doklady. Ako má žiť vo vašom svete, keď v ňom nemá identitu?"
,,Dante môže...Písať, ako ja...Môže športovať, môže...Ja...Môžem mu tie doklady niekde vybaviť, alebo-"
,,Hej? Kde?"
,,Ešte neviem! Do riti, ja fakt neviem!"
,,Dúfam, že ak aj, tak to bude legálnou cestou."
,,Sú to naše problémy," zdôrazním rázne slovo NAŠE. Nech sa stará sám o seba.
,,Heeej? Prečo mám teda pocit, že ich riešiš len ty?"
Lebo to bola pravda.
,,Zvykla si byť rozumné dievča, Clio."
Naozaj? A to kedy?
,,S Larsom by som riešila tieto isté sračky," odvetím.
,,S Larsom by ste mohli žiť spoločne v Luxe. A byť aj občas na Zemi. Tak, ako kedysi."
,,Povedala som mu niekoľkokrát nie a povedala by som mu ho aj teraz. Lars chápe moje rozhodnutie. Mohol by si ho už konečne pochopiť aj ty."
,,Nechápem ťa. Ozaj, kde je ten tvoj miláčik teraz?" nadhodí.
,,Neviem. Nestarám sa.''
,,To mu tak slepo dôveruješ?"
,,Skrátka nemusím poznať jeho denné rituály do poslednej bodky."
Byť so mnou nonstop? To by som od nikoho neočakávala. To by nás zrejme oboch porazilo.
,,Takže on sa ti bude flákať, kým ty budeš riešiť závažné problémy?"
Dotkne sa ma to. ,,Ak sa vráti, budeme ich riešiť spolu."
,,Mhm. Už to vidím."
,,Som doma!" ozve sa od dverí.
,,Doma? Takže ty si si ho k sebe nasťahovala?"
Myknem plecom.
,,Je to bláznovstvo!"
,,A my sme blázni," poviem mu potichu. Nebola som viac ochotná diskutovať túto tému s Yasuom. Niesla som nekompromisný, vážny výraz, ktorý značil len jedno, a to "tak som povedala, a tak bude, a je to moje posledné slovo".
Byť s Dantem bolo pre mňa čosi ako sen. A ja som sa nebola ochotná vzdať viac svojich snov, nezáležalo na tom, akými nereálnymi sa mohli zdať byť. Už viac nie. Mala som plán. A ten znel ja + Dante = láska, zábava, milovanie, cestovanie, život. Život, v ktorom už viac nebudem sama, a príbeh, ktorý by bol jednou obrovskou tučnou knihou, ak by bol vydaný. Príhody Clio Jonesovej. Denník Clio Jonesovej. Alebo tak nejak. A rozhodne by jeho čítanie nebola jedna veľká nuda. Pretože istý modrovlasý chalan mal pravdu. Život treba žiť, a to plnohodnotne.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Zdravím :-)
Tuším som na dnes sľúbila nejakú časť, takže here it is :-) Síce trochu kratučká, ale niesla v sebe preukázanie toho, že Clio zmýšľa úplne odlišne od toho, ako zmýšľala na začiatku tohoto príbehu. Pretože istý modrovlasý chalan mal pravdu. Život treba žiť, a to plnohodnotne. :-)
