Now I See It Differently [HP Fanfiction]

4. K A P I T O L A

„Kde ste boli?" Opýtal sa Ron, keď sa nadránom vrátili Harry s Ginny s úsmevom na tvári do hlavného domu. Začalo sa rozvidnievať a Rona znepokojilo, keď jeho priateľ nebol v izbe.

Harryho s Ginny mierne strhlo, keď počuli hlas z kuchyne, zatiaľ čo sa chceli potajomky zakradnúť do postieľ. „Prejsť sa," povedala mu Ginny s úškrnom na tvári.

„Jasné, sestrička," povedal jej a vyceril na ňu zuby, zatiaľ čo sa vyzúvala. Chvíľu bol ticho, no potom začal hovoriť znova. „Harry, potrebujem s tebou hovoriť," povedal mu, keď už obidvaja vkročili do kuchyne.

Ginny sa na Harryho pozrela a on sa na ňu jemne pousmial. „Bež si ľahnúť," žmurkol na ňu a posadil sa za stôl hneď, ako vyšla na poschodie. „Viem, čo chceš, Ron. Aj ja nad tým premýšľam," povedal mu hneď potom a preplietol si prsty.

Ron si sadol za stôl aj so šálkou čaju v nej. „Nechce sa mi ísť."

„Vieš, že ani mne," povedal s výdychom a pozrel sa na schody, akoby tam stále Ginny stála.

„Ale nechcem sa tu zdržiavať moc dlho. Čím skôr odídeme, tým skôr sa aj vrátime," začal hovoriť vážne a Harry prikývol na znak, že ho počúva. „Hermionu tu musíme nechať, pretože je slabá. Bola hore len chvíľu, kým sa najedla. Nezvládla by to," povedal mu a Harry cítil z jeho hlasu, že ho to trápi. Aj Harryho to trápilo, samozrejme, ale asi iným spôsobom, než Rona.

„Chápem," prikývol mu.

„Možno by sme mali odísť už dnes poobede." Harry pri tej vete ani nežmurkol. Mal na mysli presne to isté, ale keď to už Ron navrhol nahlas, bolo to akoby oveľa bližšie.

Medzi chlapcami bolo pár minút ticho, pretože ani jeden nemohol povedať nie, takže sa museli vnútorné presviedčať.

„Áno, to bude najlepšie," prikývol Harry nakoniec. „Ráno to poviem Remusovi, nech nám zariadi nejaké zásoby." Ron prikývol.

„Fajn, súhlasím."

„Dobre. Tak si poďme ľahnúť, nech si na to oddýchneme," navrhol Harry a s Ronom sa naraz postavili od stola.

„Ty si si už oddýchol dosť, nie?" Uškrnul sa naňho Ron až sa začal smiať a Harry sa len posumial.

Bola to veru prekrásna noc.

***

„Už ste sa rozhodli?" Opýtal sa ešte Remus a pohľadom skákal z Harryho na Rona.

„Áno. Tak to bude najlepšie," prikývol Harry.

„Tak potom tu sú veci. Nemáme toho moc celkovo, ale hádam tam máte zo všetkého," kývol hlavou k stolu, na ktorom sa vynímali všelijaké fľaštičky, nádobky, deky a podobné veci.

„Vďaka, Remus," povedal Ron a Harry si to všetko išiel prezrieť, nech má v tom, čo majú, nejakú orientáciu.

„Tak predsa to je pravda," začuli štvrtý hlas, ktorý schádzal zo schodov rovno do kuchyne. „Odchádzate," poznamenal, keď videl ako Harry začal všetky veci zo stola odkladať do ruksaku, začarovaného zväčšovacím zaklínadlom.

„Ako je na tom Fred, George?" Opýtal sa Remus. Narážal na to, čo sa mu stalo, keď naposledy bojovali so smrťožrútmi. Bolo to v celku nepekné poranenie, hlboko zanesené do kože.

„Zvládne to. Za pár dní už bude aj chodiť," povedal mu.

„To som rád," Povedal úprimne Remus. Mrzelo by ho, kebyže sa mu stane niečo vážnejšie, aj keď on za to nemohol.