Now I See It Differently [HP Fanfiction]

2. K A P I T O L A

Molly neváhala a utekala aj s Ginny ku dverám. Harry s Ronom boli natoľko vyčerpaní, že nestihli pomaly ani zareagovať. Prekonávali sa už len tým, že sa snažili Molly s Ginny minimálne opísať, čo sa im udialo.

„Vyhrali sme," povedal Remus, ktorý priam rozrazil dvere. Na pleci mal opretého jedného z Ronových bratov, s ktorým do domu vkročil ako s prvým.

„Fred, zlatko," ihneď sa ho ujala jeho mama a pohladila ho po hlave, pričom ho Remus usádzal na gauč.

„Nič to nie je, Molly, nemusíš sa báť. Pár dní nebude chodiť," oboznámil ju a zhlboka dýchal. Už nebol najmladší.

„Hej, Remus," oslovil ho Fred, „asi mám halucinácie, pretože vidím Rona s Harrym,"povedal mu a trochu sa uškrnul. Všetci, ktorí boli v miestnosti sa pozreli smerom ku kuchyni, kde sa za stolom vynímali dvaja kamaráti.

„Harry," oslovil ho Remus a kráčal k nemu. Harry sa postavil a chlapsky sa objali. „Som rád, že ste v poriadku," hovoril mu. „A Hermiona?" Opýtal sa, keď ju tu nevidel.

„Je hore, musí odpočívať," ujala sa slová Molly, ktorá už začala s liečbou Freda. Remus prikývol a potom objal aj Rona.

„Harry Potter," povedal Kingsley a podal mu ruku.

Harry a taktiež Ron boli radi, že videli známe tváre. Že sa nemuseli rozprávať len medzi sebou. Že si nemuseli domýšľať, ako sa títo všetci ľudia majú, pretože teraz to videli na vlastné oči. Len vedeli, že nie na dlho.

***

„Mal by si odpočívať, Harry," povedal mu Remus nadránom. Sedel za stolom s pohárom vody v rukách.

„Nie som moc zvyknutý spať v teple a v mäkkom," povedal mu a sadol si oproti nemu. „A nechcem si ani zvykať," dokončil o pár sekúnd neskôr.

„Kedy chcete odísť?" Opýtal sa narovinu Remus a uprene hľadel do očí Harrymu. Pripomenuli mu Lily. Jamesa a aj Siriusa. V tom chlapcovi vždy videl toľko spomienok.

„Ešte presne nevieme, ale čo najskôr. Nechceme sa tu zdržať viac ako tri dni," povedal mu. Nebol nadšený z tej predstavy, že sa opäť bude musieť vrátiť do chladného stanu. Že zase bude musieť opustiť ľudí, ktorých má rád.

„Máte nejakú stopu, však?" Opýtal sa Remus.

„Máme. Ide o tú šálku, ktorá bola naposledy v trezore Bellatrix," oboznámil ho, ale viac mu nepovedal, čo Remus chápal. Prikývol a napil sa z vody.

„Tvoji rodičia by na teba boli veľmi hrdý. A aj Sirius áno," povedal mu úprimne. Harry sa nesmelo a posmutnele usmial. Vojna, vlastne obidve vojny zabili množstvo čarodejníkov, ale najviac ho mrzelo, keď si uvedomil, že aj jeho rodinu. „A tiež by neboli nadšení, že ťa nechávam sám," povedal skôr pre seba. Akoby sa nahlas pokarhal.

„Nenechávaš, Remus. To vďaka tebe tu sme. A vďaka tebe je Hermiona v poriadku. Nemali by ti to za zlé a ani ja nemám," upokojil ho Harry a Remus si povzdychol.

„Veľmi sa na nich podobáš, Harry. Ani nevieš ako," povedal mu, ako už mnohokrát a ako mnoho ľudí, ale Harry to vždy počul rád. Miloval svojich rodičov a bol rád, že je ich syn.

„A čo tvoja rodina? Ako sa má Teddy a Nymphadora?" Opýtal sa so záujmom. Teddyho nevidel odkedy prišiel a Dora sa s ním len privítala.

„Dobre," povedal. „Teda, v rámci možností," opravil sa a Harry prikývol. „Dora je skvelá. Som veľmi šťastný, že ju mám. A Teddy? On s ňou sú tí najdôležitejší ľudia na svete. Milujem ich," hovoril mu úplne seriózne a Harry počul, že sa mu trochu trasie hlas.

„Som rád, že to hovoríš, Remus."

„Harry, kebyže niet teba.." začal hneď po tom, čo mu Harry odpovedal. Akoby ani nevnímal to, čo povedal. „Kebyže mi vtedy neotvoríš oči, stratil by som ich. Obidvoch,"povedal mu a Harry videl vo svetle nočnej oblohy lesklé oči Remusa.

„Aj sám by si na to prišiel, Remus. Si správny muž," povedal mu presne to, čo si myslel. V tej chvíli si vlastne uvedomil, že sa s ním rozpráva o súkromí. Ešte pred pár rokmi to bol jeho učiteľ, ale teraz už aj jeho priateľ. Mal pocit, že v ňom Remus naozaj vidí Jamesa, Remusovho dlhoročného priateľa.

„Nie som si istý, ale chcel som ti poďakovať." Harry sa usmial, pretože toto nebolo prvýkrát.

„Pre svojho krstného syna čokoľvek," povedal mu Harry a Remus si preplietol prsty a rukami sa oprel o stôl.

„Chcem aby sme všetci z tejto vojny vyšli s najmenšími úbytkami, ale kebyže sa to mne a ani Dobre nepodarí, však sa postaráš o Teddyho?" Opýtal sa ho vážne. Akoby rátal s tým, že zomrie. „Je tu aj Andromeda, ale bol by som rád, keby že mi to prisľúbiš, Harry."

Harry sa na neho pár sekúnd díval, nechcel aby rozmýšľal nad tým, že s Dorou neprežijú. „Sľubujem, Remus. Veľmi dobre vieš, že by som sa o neho postaral či ti to sľúbim alebo nie. Si môj priateľ a Teddy krstný syn," povedal mu ako samozrejmosť Harry a Remus načiahol svoju ruku na jeho práve plece.

„Vďaka, Harry," poďakoval mu a trochu mu ho stlačil. Harry prikývol. Obidvaja sa po chvíľke tichá otočili ku dreveným schodom, z ktorých počuli ako niekto ide dole.

„Remus, Harry," povedala Ginny, akoby ju to prekvapilo, ale popravde ani moc nie. Mala bosé nohy, preto bolo počuť tak veľmi, že ide dole schodmi.

„Pôjdem si teda ľahnúť," povedal Remus. Dúfal, že už zaspí a vedel, že by ich mal nechať samých. Po toľkom čase si to zaslúžili. Boli od seba naozaj veľmi dlho odlúčení, ale bolo vidieť, že sa ľúbia aj tak.

Remus sa postavil a vybral sa smerom ku schodom, z ktorých Ginny zišla už úplne.
„Vďaka, Harry," povedal mu ešte a potom už naozaj odišiel do spálne, kde naozaj zaspal. Mal istotu, že o Teddyho bude postarané, mal istotu, že Harry a aj Ron s Hermionou sú v poriadku. Mal ženu... Mohol pokojne zaspať, aj keď prútik mal hneď vedľa seba na nočnom stolíku.

„Dúfam, že sme ťa nezobudili," povedal jej Harry a ona si prisadla na najbližšiu stoličku, ktorá pri Harrym bola. Usmievala sa a snažila sa nabrať jeho vôňu.

„Nie," ubezpečila ho. Sedeli vedľa seba, otočení s tvárami k sebe a mlčali. Ani jeden nechcel nič unáhliť.

„Veľmi si mi chýbala Ginny. Ani nevieš ako moc," povedal jej.

„Aj ty mne, Harry. Keď si vtedy odišiel s Ronom a Hermionu uvedomila som si, že ťa ľúbim," priznala sa mu a Harry ju chytil za ruky. Naklonil sa svojou tvárou k tej jej a jemne ju pobozkal. Chcel sa odtiahnuť, pretože sa bál, aby sa na Ginny moc neponáhľal, ale keď ona predĺžila bozk, uvedomil si, že by sa mal báť skôr o seba.

Bola dravá, vždy si stála za tým čo cítila a aj toto boli vlastnosti, za ktoré ju obdivoval.

Presadla si zo stoličky na Harryho kolená. Rukami mu obmotala krk a on tými svojimi jej pás. Opäť ho pobozkala. Nechcela aby ten okamih skončil.

Konečne sa vrátil a ona dúfala, že už neodíde.

Pekné sobotné ráno a vitajte pri druhej     kapitole. :)

Dúfam, že sa vám páčila. :)