Polnoc nastala a Sirius tam čakal na svoju vyvolenú. Dúfal, že príde na čas, lebo každá minúta na zvýš mu pripadala nekonečná. Za pár minút bol počuť nejaký šramot za Siriusom. Ten sa ihneď obrátil a mohol ju uvidieť. Vyzerala ako by sa chystala odísť. Vtom to došlo aj Siriusovi. Uvidela ho a pomyslela si, že ide iba o nejaký žart. To však nebol nijaký žart. Preto nakoniec dostal zo seba to čo dostal.
„Prosím zostaň." Kiara nevedela či má byť viac prekvapená priamo Siriusovou prítomnosťou alebo skôr jeho slovami. On prosí? Tak ostala stáť chrbtom k nemu, ale nepohla sa bližšie k schodom. Čakala čo ďalej povie.
„Viem, že si budeš myslieť, že si iba vymýšľam. Ale ja to aj tak poviem a myslím to úplne vážne. Ja sa ti ospravedlňujem, čo som ti pred tým spôsobil. Možno mi to nikdy neodpustíš, ale chcem, aby si vedela, že mi je to naozaj ľúto." Kiara sa napla, ale nič nepovedala. Nevedela čo. Mal pravdu. Neodpusti mu. Ale ďalej nevedela, čo si myslieť.
„Nie je to žart, ak myslíš na to," hovorí ďalej Sirius. „Viem, že je to zvláštne, tak ti poviem jedno. Za dva mesiace odchádzam preč a už sa nemusím vrátiť. Mám misiu a je veľká pravdepodobnosť, že zomriem. Asi sa ti potom uľaví." Zasmial sa smutne. Nemal však pravdu. Ona ho mala stále rada, len nie rovnako veľmi ako v minulosti.
„Preto som ti to chcel povedať teraz. Pretože už v budúcnosti nebudem mať šancu."
Kiara iba pokývla hlavou a zmizla. Neotočila sa, a tak nemohol vidieť Sirius slzy v jej očiach. Myslel si, že je jej voľný. Preto sa iba smutne usmial. Obrátil sa k zábradliu a pozoroval hviezdy. Užíval si túto chvíľku, a keď bola tak smutná, ako by to bol posledný okamih v jeho živote. A možno o dva mesiace bude.
BINABASA MO ANG
VER MI (HP FF)✔
FanfictionSirius sa nedopatrením dostane do svojho mladšieho ja v školskom veku. Už vie čo sa stane v budúcnosti a rozhodne sa, že varuje ostatných. Nanešťastie ho jeho mládenecké výkyvy doženú a zapletie sa do nich. Ako to dopadne? Bude sa budúcnosť opakovať...
