P R O L Ó G

344 10 3
                                    


1. Máj 1998

„Harry!" Zvolala naňho Hermiona, cez všetok ten hluk, ktorý okolo nich bol, „Musíme odísť! Hneď!" Povedala mu, keď sa na ňu pozrel.

Vedeli, že dostať sa do trezoru Bellatrix bude ťažké, ale nečakali, že zobrať jednú malú šálku bude ešte ťažšie.

„A čo tá šálka?" Opýtal sa a kývol hlavou k poličke, kde bola vyložená. V trezore bolo horúco, zo všetkých sa lialo ako z krhly a po celých rukách mali pľuzgiere od popálenín.

„Hermiona má pravdu, Harry. Ak neodídeme hneď, buď sa tu uveríme, alebo nás chytí stráž," zastal sa Hermiony Ron a jeho noha sa dotkla strieborného taniera, ktorý sa začal množiť na desiatky ďalších.

Harry ešte pár sekúnd rozmýšľal, ale nakoniec prikývol.

„Poďme! Rýchlo!" Zakričal a pohol sa z kopy zlatých, strieborných a iných predmetov, ktoré ho značne popálili a tiež sa začali zdvojnásobovať. Všetkým trom spočinul pohľad na raráškovi pred nimi.

„Griphook, rýchlo, otvorte dvere!" Povedala Hermiona.

„Najskôr ten meč!" Trval si na svojom aj za cenu, že zomrie. Hermiona sa pozrela na Harryho, ktorý musel prikývnuť, inak by ich rarášok nepustil.

Griphook otvoril masívne dvere a k ich ušiam doľahol prenikajúce zvuky stráži, ktorí sa k nim rýchlo blížili.

„Zlodeji!" Zakričal Griphook, keď uvidel ostatných raráškov a neváhal pridať sa k nim. Z druhej strany miestnosti sa objavili aj ľudskí strážcovia, ktorí začali po nich posielať zaklínadla.

Všade bol hluk, ktorý dodávali rinčadlá a drak, ktorý sa pod ich zvukmi schúľal v bolestiach.

„Ako sa odtiaľto dostaneme?!" Opýtal sa Ron, keď všetci traja zašli za stĺp a na chvíľu sa schovali.

„Mám nápad, ale je šialený!" Vykríkla Hermiona a odrazila zaklínadlo.

***

„A čo budeme robiť teraz?" Opýtal sa Ron po pár hodinách, ako sa dostali z Gringott banky. Všetci traja už boli prezlečení do suchého oblečenia, ktoré mala Hermiona zabalené v korálikovej kabelke. Sedeli pri ohni a snažili sa vstrebať udalosti.

„Jediné čo vieme je, že už vie, že zbierame horcruxy. A aj to, že tá šálka s veľkou pravdepodobnosťou bude premiestnená," povedal a pozrel sa priateľom do očí. „Nemyslím si, žeby ju tam po tomto nechal."

„Áno, to je jasné," prikývla Hermiona. Zničené boli len tri horcruxy a vlastne so všetkými im pomohol Dumbledore, ktorý tu už však nebol. Nikto z nich si nemyslel, že to bude až také ťažké.

„Nemôžme sa vrátiť domov, však?" Opýtal sa Ron, ale skôr to bola rečnícka otázka. Harry pokrútil hlavou a potom Ron pokračoval. „Tak potom musíme odísť ako naposledy. Opäť sa skrývať. Pôjdu po nás."

Hermiona sa uprene dívala na Rona, zatiaľ čo Harry do ohňa. Obidvaja vedeli, že Ron nechce ohrozovať svoju rodinu ich prítomnosťou aj keď ohrozenie tam je neustále. A to isté nechceli ani oni dvaja.

„Máš pravdu, Ron," prikývol Harry a do obidvoch rúk chytil haluz, ktorú obrácal stále dookola.

„A čo ostatní?" Opýtala sa Hermiona. „Budú sa o nás báť, musíme sa s nimi nejako spojiť," trvala na svojom a trochu zvráštila obočie. Nebolo fér aby ostatní nevedeli, kam sa vyparia, hlavne keď oni už teraz vedeli, že na mesiac to nebude.

„Môžme im poslať odkaz v patronuse," navrhol Harry. „Je odolný voči temnej mágii a pre nesprávnych ľudí neviditeľný."

Všetci traja sa na seba pozreli a vedeli, že to je ich jediná šanca.

Takže ahojte! Vítam vás pri mojej novej fanfikcii :)

Ako ste si už určite všimli, dej som si trochu pozmenila, aby to zapadalo do poviedky. A čo sa týka odkazu v patronuse, snažila som sa nájsť nejaké informácie, ale jediné, čo som našla bolo, že je odolný voči temnej mágii, čo je logické, kedže to je "pozitívna sila". Ale predpokladám, že nikto ho nemôže vidieť, okrem osôb, ktorým bol určený, tak hádam s tým nebudete mať problém ;)

Dúfam, že sa vám poviedka bude páčiť a nájde si čitateľov :) Kapitolu pridám vždy v sobotu alebo nedeľu, ak by sa niekto pýtal :) Želám vám pekné veľkonočné sviatky :)

Now I See It Differently [HP Fanfiction]Where stories live. Discover now