Prečo verím na duchov

1. Sťahovanie

Takže ahoj, na úvod, volám sa Amy Backerollová. Mám 14 rokov a chodím do 7.B. Je sobota a ja sedím vo svojej izbe a čítam si svoju najobľúbenejšiu knihu "Neznášam, keď ma hladkaju po hlave". V tom prišla do mojej izby mama a povedala:,, Zajtra sa sťahujeme. Ocko dostal novú prácu na opačnom konci Slovenska", povedala a dala mi do stredu izby kufor, a otvorila mi skriňu. ,,Nie! Ja nikam nejdem! Nemopustím tento dom", naštvane som povedala a kopla som do kufra. ,,Ale pôjdeš a ti už to nezmeníš. Takže to tohto zeleného kufra si dáš oblečenie a do žltého si dáš ostatné veci ako napríklad knihy a obrázky", zatvorila dvere a odišla do spálne. Mala som slzy v očiach a hodila som sa na
posteľ s plačom. Bola som taká naštvaná, že som svojmu plyšákovi odtrhla hlavu. Neostávalo mi nič iné len to, že napíšem na mobil na Viber do našej skupiny DÚ, že sa sťahujem. Odložila som mobil a zo skrine som si vybrala všetky trička a dala som ich do kufra.
O 2 hodiny som mala celú izbu prázdnu. Jediné čo som mala v izbe bol nábytok a 3 kufre plné vecí. Bolo už 18:47 a ja som bola veľmi hladná. Po schodoch som tak letela, že o 2 sekundy som stala pred chladničkou. Otvorila som ju, ale žiadne jedlo tam nebolo. Ale už mám toho dosť!
Treskla som dverami chladničky a išla som do chodby. Predo mňou bola krabica a v nej všetko jedlo. Zobrala som si jablko a išla som za mamou. Bola v spálni a balila veci do kufra. ,,Akože fakt?! To nebudeme ani jesť?" Hodila som jablko do mami a ona mi strelila facku. ,, Som tvoja mama a ti si toto nebudeš dovoľovať! S tebou naozaj trieska puberta!" zdvihla jablko zo zeme. Je pravda že som v puberte, veď mám 14 rokov. Musím sa chovať slušne! Ale nie, už je 21:16 a ja už musím ísť spať. Tak dobrú noc.