MALFOYOVÁ? POTTER! (Harry Potter next generation )

6/Trest a...

,,Citrónový drops." povedal Potter a vstúpili sme do riaditeľne. 

Prechádzala som sa po riaditeľni. Obrazy bývalých riaditeľov školy nás pozorovali. Nežné oči profesora Dombledorea upieral na nás a jemný, milý úsmev mu zdobil tvár. Vedľa obrazu milého starčeka visel obraz v ktorom bol chlap s krivým nosom. Mastné, ulízané vlasy mi prezradili, že je to Severus Snape. Užasnutá som ich pozorovala. Éra Lorda Voldemorta, patrila k najhorším časom čarodejníckeho sveta a títo dvaja muži ňou prešli dva krát. 

,,Malfoyová?" vyrušil ma z môjho rozmýšľania chrabromilský študent. 

,,Hm?" vyhýbala som sa mu pohľadom. Predsa len, Potter sa objavuje každý deň v mojich nočných morách, jeho tam pokaždé zabijú, pri novom aj mučia. 

,,Čo si posledné dni skleslá?" spýta sa na rovinu a snaží mi pozrieť do očí. 

,,Nie som," klamala som. Keby mu poviem, čo sa deje tak ma vysmeje a o výsmech rokforského cassanovu vážne nestojím. 

,,Ako myslíš. Inak Malfoyová," poškrabal sa na zátylku ,,musím ti niečo povedať. Teda nemusím, ale mala by si to vedieť. No vieš..." začal no prerušil ho hlas profesorky McGonagallovej. 

,,Sadnite si," povedala prísne. Ani jeden z nás sa jej neopovážil protirečiť. Sadli sme si na dve stoličky a profesorka do svojho kresla. 

,,Ste piataci. Mali by ste ísť príkladom pre prvákov, ale vy sa začnete hádať so slizolinčanmi. Keby len hádať. Rovno po sebe vrhať zaklínadlá. Slečna Malfoyová, od vás som očakávala viac." povedala a premerala si ma pohľadom. Chcela som namietať ale Potter sediaci pri mne ma predbehol. 

,,Pani profesorka,..." 

,,Potter mňa nezaujímajú vaše výhovorky. Trest si odpykáte spolu so slizolinčami v Zakázanom lese, dnes večer. Hagrid vás bude čakať pred jeho domom. Môžete ísť." povedala a ani sa na nás nepozrela.

Bez slova sme vyšli z riaditeľne. Kráčali sme mlčky jeden vedľa druhého v trápnom tichu po pustých rokfortských chodbách. Zamierili sme do žalárov profesora Slughorna. Zaklopali sme, po krátkom "ďalej " , sme vstúpili. Sadla som si k Rosie a Potter k chalanovi so špinavo-blond vlasmi a krásnymi modrozelenými očami. Výrazné lícne kosti mu dodávali na príťažlivosti, ktorej má už aj tak dosť. Chlapec asi zacítil môj pohľad. Otočil sa a venoval mi jeden zo svojich očarujúcich úsmevov. Otočila som sa na Rose, ktorá si opakovala učivo z predchádzajúcej hodiny. Hope si hádzala lístočky s Fredom a po každom otvorení jej líca nabrali odtieň paradajky. Na izbe má čo vysvetľovať. 

,,Ach už ste tu môžeme teda začať, kedže nektorí ste v elixíroch pozadu a niektorí excelujete, tak som sa rozhodol spraviť dvojice." Každý sa automaticky chytil svojej dvojice, aby dal najavo s kým chce byť. Slughorn začal čítať dvojice mien. Rosie skončila s tým pekným chalanom. Hope zase s Fredom. Zdalo sa, že je rada s kým skončila. Fred jej niečo povedal a usmial sa. 

,,Malfoyová a..." 

Jamesov pohľad

Hrozme štvalo ako na seba s Lukasom pozerali. Lukas nie je chlapec pre ňu. Poznám ho.  Slughorn  začal s nejakým príhovorom. Mozog mi automaticky vypol. Vraj nás má dať do dvojice či čo. Moje myšlienky sa stále vracali k udalosti dnešného rána, keď som začul svoje meno. 

,,... a Potter," strhol som sa a dezorientovane pozeral po triede. ,, Na čo čakáte, Potter, sadnite si k slečne Malfoyovej." 

Postavil som sa a zamieril k lavici celkom vpredu. Blondýnka sediaca pri mne ma prepaľovala svojimi očami farbou mračien pred búrkou. Keby pohľad zabíjal, váľal by som sa v kaluži vlastnej krvi. Profesor Slughorn švihol prútikom a na tabuli sa objavil recept na uspávací elixír. 

Malfoyovej ten elixír išiel od ruky zatiaľ, čo ja som sa trápil s krájaním koreňov. Hodina sa konečne blížila ku koncu. Každí sme odovzdali vzorku profesorovi  elixírov. Po očakávanom zazvonení školského zvončeka sa všetci vybrali von zo žalárov. 

Nasledujúca hodina Tranfigurácie prebehla v pohode až na to, že už tri mesiace nás straší s VČÚ. Spolu s chlapcami sme sa vybrali na obed do Veľkej siene. 

Pohľad Emmy

Spolu s dievčatami sme sedeli vo Veľkej sieni a jedli svoj obed. V dvojkrídlových dverách Veľkej siene sa objavila záškodnícka štvorka v zložení Pottera, Freda, toho pekného a Olivera. Odvrátila som od nich zrak a venovala sa svojím hranolkám. Potter si sadol oproti mne. 

,,Malfoyová o pol siedmej ťa čakám v klubovni." Povedal a žmurkol. Fuj, však hodím tyčku.

O pár hodín neskôr

Behala som  po izbe ako splašená hus a hľadala svoj prútik. Vlasy, ktoré boli ešte pred chvíľou zopnuté do copu, teraz odstávali na všetky svetové strany.  Nájdený prútik som strčila za pás legín, vlasy som dala ako tak do poriadku a vybrala som sa do klubovne. Potter na mňa čakal pred vchodom. Spolu sme kráčali slabo osvetlenými chodbami čarodejníckej školy v trápnom tichu. Ani jeden z nás nevedel, čo povedať. Schádzali sme dolu mramorovým schodiskom a pred hlavnou bránou nás už čakali slizolinčania spolu s Filchom a Pani Norissovou.  Starý školník otvoril otvoril veľké, dobové dvere. Vyšli sme von a tvár nám pohladil chladný, večerný vánok. Filch si cestou cez školský pozemok mrmlal poznámky typu "za mojich čias hento a tamto" .

,,Čaute decká.  Namojdušu vy si nedáte pokoj.", spod veľkej kučeravej brady sa na nás milo usmial. S Potterom sme sa na seba uškrnuli. ,,Tak ja a slizolinčania pôjdeme zľava a James spolu s Emmou zprava.  Budeme hľadať drnacálku." Povedal a spolu so slizolinčanmi sa vybrali na ľavú stranu. Ja s Potterom na opačnú. Išli sme mlčky jeden vedľa druhého. 

,,Potter, čo si mi chcel povedať v tedy v riaditeľni? " povedala som, no zrak stále upierala na cestu pred sebou. Cítila som, ako celý stuhol. Zrejme som ho mojou otázkou prekvapila. Už-už chcel odpovedať odpoveď, keď kdesi v tme zašuchotalo lístie a  a popraskalo pár vetvičiek.

Tak ľudia som späť. Ako sa máte? Pozerali ste Harryho Pottera? :D Ľudia, my sme boli 34 in Fantasy. :D A k tomu 200+ prečítaní a 40+ votes. Ste úžasní. Tak každý vote, koment, zdieľanie príbehu poteší. Osobne si myslím, že táto časť je taká o ničom. V budúcej vám to vynahradím.

_M*_