He is a villain of the devil's law [z.m.] 1. séria (Editing!!!)

16. Kapitola

„Možno by si ma mohol radšej poslať domov. Tam by som bola v bezpečí." zamrmlala som, keď sme už hodnú chvíľu sedeli so Zaynom v jeho aute. Neviem prečo sa len tak z ničoho nič rozhodol, že ma práve teraz vezme na svoju chatu, keď je to už zopár dní od toho nepríjemného nočného incidentu, kedy bolo na stene napísané krvou moje meno. Ak mi Zayn nič netají – a tým si teda vážne nemôžem byť istá – tak nič nové a prevratné sa nestalo. V tom prípade vážne nechápem jeho náhle rozhodnutie.

            „Iste v bezpečí." zlostne na mňa pozrel. „Akurát by si bol vystavená napospas."

            Ublížene som sa zamračila. „Ak by si to nevedel, tak som sa dokázala o seba postarať aj pred tým, ako si mi vstúpil do života. Prečo máš teda pocit, že teraz neviem."

            Prudko dupol na brzdu, aby zastal na červenej. Ak by som nič nepovedala, isto by zastavil ako normálny človek. V tomto prípade to ale urobil naschvál a so zadosťučinením sledoval, ako som sa len tak – tak stihla zachytiť palubnej dosky, než by som si na nej vybila zuby. „Povedz mi, stalo sa ti hádam niečo takéto už pred tým?" opýtal sa a so zvedavosťou na mňa pozrel.

            Neodpovedala som, no pre neho to bola dostačujúca odpoveď. Fajn, nestalo sa mi nič podobné, vlastne ani rovnaké. Práve to mi dáva rozhodne dobrý dôvod myslieť si, že toto nemá nič spoločné s mojim nevlastným bratom ale skôr so Zaynom. Možno je tak zvrátený, že si zo mňa vystrelil. Ďalšia vec, ktorá mi napadla je nejaký Zaynov nepriateľ. Mocný muž, v takom postavení a povedzme s takým...povolaním ako on ich má isto na každom prste minimálne desať. A ak nerobilo problém Zaynovi zistiť si o mne všetko, určite ani nikomu inému. „Tak vidíš, anjelik. Lepšie bude, ak zostaneš pri mne. ver mi, so mnou ti nehrozí nič. Teraz si oddýchneš. Tam nás nikto nenájde" poslednú vetu tajomne zašepkal mojím smerom.

            Ak chcel, aby ma to upokojilo spôsobil presne pravý opak. Celkom sama, so Zaynom Malikom, uprostred samoty, kde je najbližšia susedná chata vzdialená viac ako kilometer. Skvelé, ak sa Zayn rozhodol nadobro sa ma zbaviť alebo ma znásilniť bez ďalších svedkov – ktorých by mal v jeho dome neúrekom – vybral si na to správne miesto.

            „Anjelik" oslovil ma a ja som okamžite obrátila hlavu jeho smerom. vyľakalo ma, ako veľmi som si na tú prezývku zvykla. Takmer akoby ku mne patrila, čo je vlastne pravda. Odkedy Zayna poznám, neprejde deň, aby ma ňou neoslovil. Samozrejme ak to nie je deň, kedy sa nebavíme alebo pre zmenu vôbec nevídame. „Práve teraz som naozaj ten posledný, ktorého by si sa mala báť"

            „To si ma...upokojil" slová zo mňa išli ako z chlpatej deky. Vlastne ani neviem ako dlho budem musieť byť so Zaynom sama. Skvelé, to je vážne úžasné. Pri tejto myšlienke sa mi v hrdle usadil obrovský knedlík, ktorého som sa nevedela zbaviť. Na hrudi som cítil ťažobu. Akoby mi niekto na hrudný kôš položil vážne veľmi ťažký balvan, ktorý mojim pľúcam nedovoľoval sa nadýchnuť.

            „Nemôžem za to, že ma stále berieš za svojho nepriateľa" mykol ledabolo ramenami.

            Prekvapene som zodvihla obočie. To si hádam robí žarty. Iste, ja som tá, ktorá sa sama zamkla v jeho dome, v jednej z množstva izieb, ktorá sa stala mojim dočasným väzením. Ja som tá, ktorá sa sama sebe vyhrážala, dokonca som sa aj pre nič za nič udrela. Vlastne Zayn je iba obeť a ja som si všetko vymyslela. Niekedy vážne uvažujem, či to má tento chlap v hlave úplne urovnané.