He is a villain of the devil's law [z.m.] 1. séria (Editing!!!)

24. Kapitola

Celý deň som strávila opäť v spoločnosti Eleanor a Danielle. Hoci mi Zayn sľúbil, že ma vezme von aj na obed, aj na večeru, vyskytla sa nejaká vec, ktorú údajne museli vyriešiť. Preto odišiel spolu so „svojimi chlapcami“ nevedno kam. Tušila som, že El a Dan to vedeli, ale ja som všetky fakty radšej poznať nechcela. Bolo mi jasné, že za tým nie je nič čisté, tak ako nie sú čisté a legálne všetky Zaynové kšefty.

            Ako som aj predpokladala, tak sa ma obe začali vypytovať na modrinu, ktorá mi krášlila polovicu brady a časť líca. Nemala som pred nimi čo skrývať a ani prečo. Oni obe poznajú Zaynov temperament a tiež problém s ovládaním zlosti. Boli zhrozené, ale keď som im povedala, že sa mi ospravedlnil, boli vo veľkom šoku. Vraj sa Zayn v celom svojom živote ospravedlnil iba veľmi málo krát. Takmer nikdy, dalo by sa povedať. Preto ma potešilo, že niečo také urobil pri mne.

            Vrátil sa až o pol 7 večer a to mi okamžite nariadil, aby som sa prichystala. Obliekla som si biele úzke nohavice a čiernu blúzku bez rukávov, ktoré boli z vecí, čo mi Zayn nechal nakúpiť. Na nohy som si zvolila čierne topánky na plnom opätku, pretože hoci ako každé dievča vysoké boty milujem, najlepšie sa mi chodí v takýchto. Pod jemným nánosom make – upu som skryla modriny, aby si ich náhodou niekto nevšimol a aby nehyzdili celý môj vzhľad.

            Vyšla som zo Zaynovej izby a zišla dolu do haly, kde sa Zayn rozprával s Harrym. S kučeravým chlapcom, ktorého som pred pár dňami stretla. Zišla som dolu schodmi a vtedy získala ich pozornosť. Zayn na mňa pozeral s vážnym výrazom, ktorý za sebou ale skrýval oveľa viac, ako ukazoval na povrchu. Harry sa usmieval, takým tým frajerským pohľadom a obzeral si ma od hlavy po päty. Zistila som, že jeho skúmavé oči, ktoré ma takmer až röntgenovali, mi boli oveľa viac nepríjemné, ako tie Zaynvé. Niekde vo svojom vnútri som možno dokonca chcela, aby ukázal nejakú emóciu, a tým mi dal najavo, že sa mu páči čo som si obliekla.

            Rýchlo som podobné myšlienky zahnala, ale to už bol Zayn na polceste mojím smerom. Vzal ma za ruku a palcom mi prešiel jemne po hánkach. „Vyzeráš krásne“ povedal potichu. Rýchlo som pozrela ponad jeho plece a zistila, že po Harrym už nie je ani pamiatka.

            Usmiala som sa nad jeho slovami a sklonila hlavu. „Ďakujem“ pošepkala som. Keď sme vychádzali z domu a prechádzali ku garážam, ani vtedy moju ruku nepustil a na podivenie mi to ani nebolo nepríjemne. Skôr som to privítala s otvorenou náručou.

            Pred tým ako Zayn ráno odišiel sme sa dohodli, že pôjdeme autom. Síce by bolo fajn prejsť sa medzi ľuďmi, no vzhľadom na danú situáciu mal pravdu, že by to bolo nebezpečné. A nie iba pre mňa. Ak je tam vonku nejaký psychopat, ktorý ma chce dostať – hoci neviem prečo – nikto v mojom okolí nie je v bezpečí. Teda ani Zayn a aj som si nechcela zobrať na triko to, že by sa mu niečo stalo.

            V aute sme šli iba 10 minút – samozrejme opäť v sprievode čierneho BMW, ktoré sa držalo tesnom závese za nami. Vystúpili sme pred luxusne vyzerajúcou reštauráciou. Už ma ani neprekvapilo, keď dali Zaynovi okamžite jeden stôl, ktorý bol najviac izolovaný od ostatných. Sedeli sme v rohu veľkej miestnosti a tento krát som ignorovala všetky pohľady okolitých ľudí. Jediné čo som si všimla bolo, že na Zayna pozerajú so strachom, akoby mal o chvíľu z pod stola vytiahnuť samopal a začať strieľať na všetko čo sa hýbe.