1

15 1 0
                                    

,,No tak poďme na to." Povzdichla som si a vstúpila do budovy školy.

Milovala som nové začiatky a preto som bola celkom v kľude a nebála som sa.

Cez leto som bola na prehliadke školi a takže som už vedela kde nájdem svoju kmeňovú triedu a nemusela som naviazať kontakt s niekym cudzím,aby som sa spýtala kam mám ísť.

Cez hlavné dvere bola vidno dlhá chodba plná mnoho žiakmi. Nikoho som si nevšímala a čo najrýchlejšie som sa snažila dostať sa do vlastnej triedy.

Do začiatku hodiny ostávalo len 5 minút a tak som otvorila dvere a vošla do vnútra. V triede bolo už pár detí, ktorím som však nevenovala ani jeden pohľad a sadla som si do predposlednej lavice pri okne.

Z tašky som si vybrala pero a zápisník a položila som si ich na lavicu.

Vätšina ľudí sa tu už pozná kedže je to gymnázium a mnoho z nich sem chodilo od prvej triedy.

Neočakávam že si tu nájdem kamarátov. Pravdepodobne tu budú iba byfloši s ktorímy naozaj nemám o čom.

Zazvonilo a trieda sa ešte viac naplnila ľudmi. Všetci si sadli na svoje miesta a o chvíľu prišla učiteľka.

,,Takže, výtam vás v novom školskom roku." Povedala a usmiala sa. ,,Vätšina z vás ma už pozná, ale pre tých čo ma nepoznajú som Whistlerová. Budem vás učiť Matematiku, Angličtinu a telesnú."

Prvý krát som sa rozhliadla po triedy a všetkých si popozerala. Niektorý venovali pohľad učiteľke a iný si čmárali do zošita alebo sa rozprávali so spolusediacimi.

,,Zajtra budeme mať vyučovanie do 11:20 všetci si to zapíšte." Povedala učiteľka a tak som si do čierneho zápisníku rýchlo napísala "11:20".

,,Takže máme tu tento rok troch nových študentov, čo keby sa nám predstavili." Učiteľka sa na mňa zahladela a prudko sa usmiala. ,,Tak sa postav a začni napríklad ty." Ukázala na mňa prstom a všetci sa na mňa pozreli.

,,Volám sa Meddie, mám 15 rokov..." Nestihla som dopovedať pretože ma učiteľka prerušila.

,,Na akej škole si bola predtým?"

,,Na základke v Tearfeelde." Povedala som.

,,Dobre ďakujem dúfam že sa ti tu bude páčiť."

,,Hmm ďakujem." Povedala som a posadila sa na svoje miesto.Bolo to rýchlejšie ako som čakala. Po mne sa predstavili ešte dvaja žiaci, no to som ja už nepočúvala.

Učiteľka nám povedala čísla našich skriniek a mohli sme ísť.

Pero a zápisník som si hodila do tašky a z tašky vybrala klatku. Na chodbe som našla skrinku s číslom 164 a skrinku zamkla, síce nechápem prečo keď ešte ajtak bola prázdna.

Rýchlov chôdzou som vyšla zo školi a išla smerom na autobusovú zastávku. Autobus som mala až za pol hodinu a tak som sa išla prejsť.

Neďaleko bolo celkom odľahlé miesto a tak som si sadla na lavičku a z tašky vybrala krabičku cigariet a zapalovač.

Zapálila som si a do pľúc vdychovala dym a potom ho pomali vydichovala.

,,Stresujúci deň čo?" Počula som hlas za sebou a tak som rýchlo zahasila cigaretu o lavičku a nechala ju padnúť na zem. Prudko som sa otočila a za mnou stál hnedovlasý chlapec.

,,Nemala by si fajčiť je to nezdravé." Povedal a následne si vybral z vrecka krabičku cigariet a jednu z nich si vložil do úst.

,,Jasné." Povedala som a pretočila som očami. ,, A inak nehovor nikomu že som fajčila." Povedala som.

,,Mne môžeš veriť." Uškrnul sa.

,,Nie nemôžem." Dala som si na plecia tašku a postavila sa.

,,Ty už ideš?" Jemne sa na mňa zamračil.

,,Vyzerá to tak." Pozrela som sa na hodinky ktoré mi naznačovali že mám ešte 17 minút kým príde autobus.

,,A inak ak nechceš aby to vedela celá škola, tak na toto miesto nechoď fajčiť nikdy. Chodí tadialto veľa žiakov a aj učiteľov. Nieje to také odľahlé miesto ako to vyzerá." Povedal a usmial sa.

,,Ďakujem. Cudzinec." Usmiala som sa na neho.

,,Vlastne som Chris. A ty si?"

,,Maddie." Venovala som mu posledný pohľad kým som sa otočila a nasmerovala som si to smerom na zastávku.

,,Čau Meddie." Povedal trochu hlasnejšie aby som ho počula, no ja som iba zodvihla ruku a zakývala mu.

Cestou na zastávku som stretla asi 5 detí, takže Chris mal pravdu.

Po chvíli prišiel autobus a ja som do neho nastúpila a sadla si, musela som ísť ešte električkou aby som sa dostala domov. Nechápem prečo musí byť moja škola tak ďaleko.

Vystúpila som o zastávku skôršie a vytiahla si cigaretu ktorú som si z chuti vyfajčila.

Nasprejovala som sa dávkou parfému aby som nesmrdela ako cigarety a do úst som si dala žuvačku.

Prišla som domov a hodila sa na posteľ. Moje brucho mi zaškvŕkalo na znak hladu a tak som sa šuchtavým krokom dostala do kuchyne a spravila som si cereálie.

S mojou mamou a otcom som sa veľmi nerozprávala. Boli skore stále v práci alebo na mňa proste nemali čas, no mne to v tomto období takto vyhovovalo.

Hraním sa na mobile som strávila niekoľko hodín až kým som nepočula klopanie na dvere.

,,Áno?" Spýtala som sa a dvere sa otvorili.

,,S otcom ideme do kina a na večeru ideš s nami?" Spýtala sa ma mama.

,,Nie ďakujem." Falošne som sa usmiala.

,,A aký bol prvý deň v škole?"

,,V pohode."

,,Dobre tak ahoj." Zakývala mi a zavrela dvere.

Z balkónu som odhrnula záclonu aby som videla kedy odídu. Po chvíli z garáže vyšlo auto a odišli.

Zamkla som si dvere na izbe a z pod postele vytiahla sáčok mariuhany. Vyšla som na balkón a sadla si na gauč aby ma ľudia z vonku nevideli.

Zašúlala som si jedného jointa a na mobile pustila pesníčky.

,,Z tohto by som mohla mať kurva veľké problémy." Pomyslela som si a uchechotala sa nad tým čo práve teraz robím.

Takžeeee dúfam že sa vám 1. časť tohoto príbehu páčila a že to budete čítať ďalej.

Ak sa vám to páčilo dajte vote a komentár.

Peace.

Has llegado al final de las partes publicadas.

⏰ Última actualización: Jan 14, 2018 ⏰

¡Añade esta historia a tu biblioteca para recibir notificaciones sobre nuevas partes!

Ma squadDonde viven las historias. Descúbrelo ahora