quiet trickles;

proloog.

tenké pramienky horúcich sĺz mu stekali po tvári a z brady mu v malých kvapkách dopadali na vyťahané tričko. nesnažil sa ich zastaviť. vlastne ani nechcel. sledoval ako ťažké dažďové kvapky tvrdo útočili na okno a parapetu a jemne ním myklo, keď v diaľke preťal tmavú oblohu záblesk svetla. inokedy by ho také počasie upokojovalo, ale dnes nie. dnes mu tupá bolesť zvierala hrudník a ťažko sa mu dýchalo.

strnulo stál v strede svojej izby a v rukách pevne zvieral, teraz už pokrčenú, fotografiu. žena na nej pre neho znamenala všetko. bez nej sa vždy cítil bezradný a stratený. vždy mu vedela vykúzliť úsmev na tvári, aj keď mu vôbec nebolo do smiechu. a teraz sa cítil hrozne. bola preč už navždy.

nevšimol si, že v izbe nestojí sám a poľakane nadskočil, keď na svojom rameni pocítil jemný stisk. veľká dlaň jeho otca mu dodala trochu istoty a on sa okamžite zavŕtal do jeho náruče. uľavilo sa mu, aspoň na malý okamih. slová, ktoré starší muž šepkal do tmy ho uisťovali, že všetko bude v poriadku. že to spolu zvládnu. jungkook však vedel, že nič nebude v poriadku.

už nič nebude ako predtým.

🍃