Born To Love {Harry Styles SK}

49. časť ...I miss you -Harry

Jeho šokovaný výraz tváre prinútil moje srdce biť o niečo ťažšie a pomalšie. Uvedomovala som si, že ešte na slová, ktoré vypadli z mojich úst bolo skoro. Ako preňho, tak i pre mňa.

Rýchlo som odvrátila zrak a siahla som po klúčke. Ruky sa mi triasli a bola som nervózna. Cítila som sa tak ponížene a trápne. Mohla som čakať inú reakciu? Necíti to isté ku mne, ako ja k nemu. Nič iné som ani čakať nemohla. Rýchlo som otvorila dvere, no v mojom pohybe ma zastavila jeho ruka. Strelila som naňho pohľadom dúfajúc, že ma zastaví, pobozká a opätuje mi moje slová, no on na mňa iba hľadel. Jeho srdcovité pery sa pootvorili v znaku, že chce niečo povedať, no následne ich opäť zavrel a stále sa na mňa iba díval. Ťažko som prehltla a opäť som sa otočila smerom ku dverám, opustiť toto prekliate auto.

"Bell.." ozval sa, no ja som na jeho hlas nereagovala. Ruku som vyvliekla z jeho pevného stisku a rýchlo som vystúpila. Srdce mi teraz začalo búchať do hrude silnejšie a rýchlejšie. Do dverí som silno zatlačila, čo spôsobilo silné buchnutie. Neplánovala som trieskať s dverami od jeho auta, no neovládla som to. Rýchlo som sa rozbehla smerom do domu cítiac, ako sa mi teplé slzy spúšťajú dolu tvárou, čo bola posledná vec, ktorú som práve teraz potrebovala. Opakom ruky som si prešla po mokrých lícach a vošla som do domu. Dom bol prázdny, čo som brala pozitívne, keďže som sa práve teraz nechcela s nikým baviť. Zamkla som dvere a ťažko som vydýchla. V mojej hlave lietalo milióny myšlienok, keď som sa oprela chrbtom o dvere a pomaly som sa spustila dolu. Rukami som si frustrovane vošla do vlasou a pokúsila som sa prehltnúť guču v krku, ktorá sa mi tam začala nepríjemne tvoriť.

Snažila som sa spracovať ten fakt, že som teraz naozaj Harrymu povedala, že ho ľúbim. Dostalo sa to na povrch tak nečakane, že som bola z toho šokovaná aj ja. No prečo ma jeho reakcia potom tak ranila? Prečo som čakala, že ma objíme a povie mi, že ma tiež miluje? Prečo som taká naivná a prečo je všetko tak zložité? Nechcela som bez Harryho byť. Jeho nálady boli otravné, často ma hneval, no nechcela by som stráviť ďalší mesiac bez jeho teplého objatia, jeho vône a jeho prítomnosti. Bolo toho až moc, čo som na ňom milovala, aby som sa ho vzdala. Teraz to bolí, možno chvíľku bude, no nechcem sa s ním rozísť. Aj keď to nie je z jeho strany rovnaké, nechcem o neho prísť, pretože ho potrebujem. A na tom sa nič nezmení.

Zhlboka som sa nadýchla a postavila som sa na nohy. Moje kroky smerovali na poschodie, kde som sa chcela zvaliť a spať. Spať, a nezobudiť sa minimálne týždeň. Zhodila som zo seba ľahký svetrík, ktorý som následne prevesila cez operadlo bielej stoličky, ktorá stála pri okne. Môj pohľad padol na ulicu pred domom. Srdce sa mi opäť rozbúchalo, keď som uvidela Harryho auto, stále stáť pred domom. Privrela som oči a oprela som sa o stenu. Práve teraz som chcela byť s ním, no nemôžem. Nie teraz. Popravde, teraz ani nechcem.  Musím si to nechať všetko prejsť hlavou.

Odlepila som oči od okna a prešla som ku posteli, na ktorú som si následne ľahla a zavrela som oči.

+++++

"Kde si bola?" spýtala som sa mami, keď som sa po krátkom spánku vrátila dole a mama varila večeru. Od Harryho som mala pár zmeškaných hovorov, no nechala som to bez povšimnutia, keďže som sa s ním rozprávať nechcela.

Jej modrý pohľad ma vyhľadal a jej plné pery sa roztiahli do úsmevu.

"Ahoj. Bola som u Marry. Trochu sme sa porozprávali a dala mi recept na jeden úžasný koláč," povedala nadšene a opäť zrak premiestnila pred seba, kde miešala nejakú omáčku. Pousmiala som sa a sadla som si za kuchynský ostrovček, pri čom som mamu sledovala.

"Taktiež som bola s otcom," dodala a ja som sa mierne zamračila. Vypla sporák a s povzdychom sa na mňa otočila.

"Vravel mi, že sa s tebou stretol. A nevyzeral moc šťastne," na jej tvári som zbystrila ľutujúci pohľad, čomu som naozaj nechápala. Ľutuje ho? Môjho otca? Jej bývalého manžela, ktorý ju počas manželstva podvádzal?