"Už nie si môj otec, alebo si zabudol? Mal by si sa vrátiť do Londýna k tvojej terajšej rodine a nás nechať na pokoji!" Slová z mojich úst sa len tak sypali a i keď som videla, ako ho to raní, nedokázala som to zastaviť. Moje oči sa nebezpečne naplňovali slzami, keď som si uvedomila čo som povedala. Rýchlo som sa otočila môjmu otcovi chrbtom a rýchlim krokom som sa rozbehla smerom domov.
+++++
"Mám o nich strach. Kde toľko môžu byť?" povedala nervózne Eleanor, keď sme kráčali cez park domov. Boli sme spolu v jednej kaviarni čím sme si skrátili čakanie na Louisa a Harryho.
"Je ešte len päť hodín El," povedala som so smiechom a zamierila som ku jednej z lavičiek. S povzdychom si sadla ku mne a obe sme v tichosti hľadeli pred seba.
"Spali ste spolu?" vypadlo zo mňa nečakane, keď som sa zamyslela nado mnou a Harrym. Vždy sa mi pri tom vybaví spomienka na našu prvú a zatiaľ jedinú noc. Ubehol od toho týždeň, no stále cítim tie intenzívne pocity, iba keď som s ním.
Eleanorine rozšírené oči sa na mňa pozreli, pri čom ma chvíľku sledovala a potom odvrátila zrak. Jej tvár postupne zčervenela a ja už som jasne vedela, ktorá bije.
"No... my..Louis on je.. Ehm.." koktala, čo ma prinútilo zasmiať sa.
"Takže spali," prikývla som a opäť som sa pozrela pred seba.
"A ty s Harrym?" spýtala sa otázku, ktorú som aj čakala a ja som sa slabo usmiala. Neodpovedala som, iba som prikývla, na čo som vedľa mňa počula tiché zhíknutie.
"Naozaj?" povedala s rukou na puse, keď som k nej opäť presunula pohľad.
"Prečo sa tak čuduješ?" náhle som sa zamračila. To som až tak škaredá a nesympatická, že by so mnou nikto nechcel ani spať?
"Nie len... ty a Harry. Je to také..zvláštne. Ste úplne rozdielni," odpovedala a ja som sa zamyslela. Mala pravdu. Naozaj sme s Harrym dve rozdielné osoby. Každý si to všimne. On je ten drzí a ona je tá slušná. On je ten odviazaný a ona je tá utiahnutá. Možno práve to bolo to, čo nás k sebe tiahlo. Vedela som, že to čo k Harrymu cítim je silné. Naviazala som sa naňho a nebola som si istá, či je to dobré. Harry je nevyspitatelný človek, no som ochotná mu dôverovať. Už len pre to, že bol môj prvý chlapec, môj prvý milenec a prvý človek, ktorého som kedy milovala.
"Mali by sme ísť," povedala som a postavila som sa. Eleanorine chabé prikývnutie ma uistilo, že môžem pokračovať chôdzi a obe sme sa rozišli poloprázdnou ulicou domov.
"Našla som si brigádu. Zajtra nastupujem," povedala som jej nadšene, keď som si na to po dlhom dni premýšľania nad otcom nakoniec spomenula.
"Naozaj? Kde?"
"Je to menšie kníhkupectvo na Lever Street. Zajtra nastupujem," usmiala som sa nad predstavou, že tam zajtra už budem.
"To je fajn správa. Ja som si tiež niečo hľadala, no Louisovi sa myšlienka, že by som mala niekde pracovať moc nepáči," zasmiala sa. Ako asi bude reagovať Harry.
"Koho to tu máme?" ozval sa za nami hrubý, no za to veselý hlas a mne naskočili slabé zimomriavky. Obe s El sme sa otočili a za našimi chrbtami sme uvideli skupinku v zložení Mikeho a jeho kamarátov. Stali pri železných dverách jednej veľkej starej budovy a všetci na nás upierali zrak.
"Mali by sme ísť. Nechcem sa s nimi baviť," šepla Eleanor tak, aby som to mohla počuť iba ja. Nepríjemný pocit koloval mojim telom. Harry ma varoval, aby som sa s nimi nebavila. Mal na to predsa nejaký dôvod, nie?
YOU ARE READING
Born To Love {Harry Styles SK}
Fanfiction"Je jedno, ako rozdielni sme. Je jedno, čo si o nás ľudia myslia alebo hovoria. Je jedno, čo všetko nám stálo v ceste. No ak by som si mala vybrať medzi dýchaním a milovaním ťa, použila by som svoj posledný dych, aby som ti povedala: Milujem Ťa!"...
48. časť ...Otec?
Start from the beginning
