1. Kapitola: Stela

81 4 4
                                    

Zobudím sa na bzučanie budíku. Najradšej by som ho vyhodila som oknom, ale mobil potrebujem. Je šesť hodín ráno a ja musím vstávať. Niekedy si pripadám ako nejaká školáčka a rozmýšľam nad tým, či bolo učiteľstvo správna voľba. Ale aj keď musím skoro vstávať nedokážem si predstaviť, že by som robila niečo iné. Byť učiteľkou ma napĺňa. Milujem učiť deti. A milujem učenie.

Keď konečne vstanem z postele odtackám sa do kúpeľne aby som sa pripravila. Dnes je začiatok druhého polroku. Ten jeden deň prazdnin ubehol neskutočne rýchlo. So žiakmi som sa rozlúčila pred troma dňami a dnes sa s nimi opäť stretnem. Dúfam, že si všetci spravili domáce úlohy.

Osprchujem sa, umyjem si zuby, rozčešem vlasy a urobím si drdol. Oblečiem si pekné červené šaty, ktoré som si kúpila s Agátou v nákupnom centre cez prázdniny. Nie sú príliš výrazné, akurát na taký normálny deň ako je začiatok druhého polroku. Hneď ako vojdem do kuchyne aby som si spravila čaj a chlebíky babka zaochká.
"Och, Stela vyzeráš úžasne. Sekne ti to."
"Vďaka babka a dobré ráno."poďakujem a pobozkám ju na líce.
"Dnes je druhý polrok, čo? Vravím ti, na sto percent budete mať nového kolegu, ktorý bude mať čierne vlasy ako havran a zelené oči ako smaragdy."povie a žmurkne na mňa.
"Babka, je veľmi malá pravdepodobnosť, že k nám príde cez polrok nový pedagóg. A aj keby, prečo stále opisuješ Kamila?"pokrútim hlavou.
"Tak to nie je. Len mi teraz nikto iní neprišiel na um. Á, Lívia ahoj zlatko."obráti sa babka k mame, ktorá práve vchádza do kuchyne.
"Zase ťa otravuje s pedagógmi cez polrok?"uškrnie sa mama.
"A keby len s nimi."durdím sa.
"Lívia ty sa neprikloníš na moju stranu? Éj, beda ti."pohrozí jej babka prstom.
"A prečo by sa mala prikloniť na tvoju stranu, keď ma stále otravuješ s Kamilom?"spýtam sa mierne nahnevaná, dojem chlebíky, špinavý riad odložím do umývačky a pozriem sa na hodinky. Je 7:00 čas odísť.
"Tak ja už idem aby som nezmeškala."oznámim im, obom dám pusu a krížik na čelo na rozlúčku a vbehnem do chodby, kde sa na seba poslednýkrát pozriem. Vyzerám super. Šaty mi sedia a účes aj make-up sú v poriadku. Obujem si svoje tiež nové čierne baleríny a sadnem si do auta. Milujem svoje auto. Je síce staré, ale odkúpila som ho od jedného staršieho manželského páru. Vraj ho už nepotrebujú a boli takí zlatí, že mi cenu ešte aj znížili. Keď som si preň prišla a videla ich spolu ako sa ľúbia aj po toľkých rokoch a trápeniach, ktorými si určite prešli, obdivovala som ich a trošku aj závidela. Je nádherné, keď sa dvaja tak milujú. Až ja raz budem mať manžela, chcem s ním zostať do konca života, budem ho milovať celým svojim srdcom a aj on by miloval mňa tak ako ja jeho. Prestanem snívať, naštartujem svojho starčeka a vyrazím na cestu do svojej práce.




Tááákže. Toto je moja úplne prvá kapitola a kniha zároveň❤️. Dúfam, že sa Vám bude páčiť ak áno zanechajte mi vote a nejaký komentár (kľudne môže byť aj kritika na moju gramatiku😀). Príjemné čítanie.

Viki❤️.

Učiteľská láskaWhere stories live. Discover now