Psycho žena z Brooklandu

Návrat

- Volám sa Isabelle Fosterová, mám dvadsaťštyri rokov a bývam v mestskej štvrti v Brooklande vo Washingtone.
Vyrastala som v detskom domove. Rodičov som nikdy nepoznala, na ich tváre si nepamätám. Okrem môjho priateľa Conora nemám nikoho.

- Teší ma Isabelle, moje meno je Grace Wilsonová, ale pre teba iba Grace.
Pán doktor Jackson mi ťa zveril do liečby. Ale prosím, neber ma ako psychologičku, ale ako svoju dobrú priateľku. Ako osobu, ktorej sa môžeš zveriť úplne so všetkým. Povec mi, Isabelle, kedy sa u teba začala prejavovať agresivita?

- Keď som sa narodila, rodičia ma hneď strčili do decáku kôli nedostatku financií. Neprišlo mi to fér. Deti sa mi tam odjakživa vysmievali, lebo som bola iná. S nikým som sa nerozprávala, iba s mojimi plyšiakmi.
Dve baby, ktoré boli Alfou a Omegou toho hnusného miesta ma neustále šikanovali. Jedného dňa som im to ale pekne zrátala.

- Ako? Ublížila si im?

- Nie. No, možno, trochu. Iba som im dala lekciu.

- Ublížila si im fyzicky?

- Vždy chodili posledné z večere a zašívali sa na opustenej chodbe, keď už všetci boli v posteli. Tak som to využila.
Zobrala som baseballovu palicu, ktorú mala moja spolubývajúca v rohu pri skrini a trafila som Alfu s celou silou do hlavy. Pekne zozadu. Omega sa len otočila, od strachu vyskočila no nestačila ani vykríknuť a dostala aj ona, rovno do čela. Obe ležali na zemi ako dve handry.
Ani neviem, ako sa reálne volali. Všetci ich volali tými sprostými menami. Asi si mysleli, že keď majú také prezývky, tak sú frajerky, ale boli to chudery. Konečne dostali do tých sprostých hláv.

- Ako si sa cítila, keď si to urobila? Uľavilo sa ti?

- Áno, a ešte že ako.

- Ale vieš,  že to nebolo správne riešenie, však?

- Čo vy môžte vedieť o tom, čo je správne a čo nie?! Neprešli ste si ani polovicou môjho života, mojich problémov. Tie zakomplexované dievčatá mi len ubližovali, zaslúžili si to!

Isabelle čím ďalej tým viac zvyšovala hlas. Zaťala päste a pozerala pani Wilsonovej priamo do očí. V pohľade jej sršal hnev.  Vyzerala ako drak,  ktorý má každú chvíľu z úst vytrysknúť oheň.

- Slečna Fosterová, prosím ukľudnite sa.  Ovláda vás hnev. Nedovoľte mu to. Pán doktor Jackson tu v správe píše, že beriete lieky.  Užívate ich, však?

- Čo si vy o mne myslíte? Vyzerám na to, že potrebujem lieky? Tie nech berú tí, čo ma bezdôvodne strčili do blázinca! Každý doktor je len...

- Isabelle, na dnes končíme. Stretneme sa znovu koncom týždňa. Ak by ste sa zle cítili, príďte skôr,  rada vás uvidím.

Isabelle bez slova vstala, zvesila si kabát a pomaly kráčala k dverám. Tvár mala červenú a do očí sa jej tlačili slzy. Otočila hlavu k pani Wilsonovej a povedala:

- Prepáčte Grace. Niekedy to neviem ovládať. Mrzí ma to. V piatok sa uvidíme.

Zabuchla dvere a Grace padla hlava do dlaní.

- Ach, toto bude ťažký prípad.

Toto je prvá časť drámy Psycho žena z Brooklandu. Dúfam, že začiatok sa vám zapáčil a budete čítať aj ďalšie kapitoly. Prajem pekný deň.  😊❤️