,,Veď som na ceste." Hovorila som do mobilu a práve si sadla do auta.
,,Nepočujem motor." Povedala Dia. Prekrútila som očami a naštartovala.
,,Bola som tankovať." Povedala som ako úplne prirodzenú vec. Adam sa natiahol a zapol mi pás. Usmiala som sa na neho a pohla sa.
,,Mala by si vedieť, že tam bude aj on." Vzdychla si. Nikto z nich nevedel, že sme spolu. U Adama som ostala dva dni a potom sa rozhodol, že si pozrie moje mesto. Rovno som ho už predstavila rodičom. Myslím, že to bolo v pohode. Ostal u nás a dnes ideme spolu na Summer. Chcela som aby šoféroval on, ale namietal. Vraj chce vedieť ako šoférujem, aby sa o mňa stále nebál.
,,Nejako to prežijem." Povedala som znechutene.
,,Neboj, vždy budem na tvojej strane. Nech sa deje čokoľvek." Pousmiala som sa a Adam nadvyhol obočie.
,,Ďakujem moja. Už musím ísť. Snáď nezablúzim."
,,Šťastnú cestu." Vypla som a mobil podala Adamovi.
,,Príde aj Rasťo?" Spýtala som sa ho a vyšla na diaľnicu. Tachometer ukazoval niečo po stovke.
,,Denisa má tento mesiac termín. Neviem či prídu. Pre Boha spomal ženská nemusíme tam byť prvý!" Denisa bola na tom dobre. Zvládala to statočne. Zas som prekrútila očami. Ako to len neznášal.
,,Ako to bude?" Spýtala som sa ho.
,,Čo?"
,,Rovno im povieme že som v záchvate zúfalstva išla za tebou alebo ako?" Toto ma najviac zaujímalo.
,,Túto časť by sme mohli vynechať." Zasmial sa a ja som zas prekrútila očami.
,,Vyložíš ma niekde na začiatku. Ja zbehnem dole a ty zaparkuješ až dole. Potom nás isto budú aj oni nútiť vysvetliť si to, tak pôjdeme. Akože sa porozprávame, udobríme sa a budeme uvažovať o vzťahu." Toto už bolo lepšie ale stále by s tomu neverila. Len som si vzdychla.
,,Máme ešte dosť času." Povedala som a zapla rádio.
,,Volá ti Denisa." Podal mi mobil a stíšil rádio.
,,Ahoj Deni."
,,To som ja, Rasťo. Denisa rodí!" Hovoril vyplašene.
,,Čože?! Kde?" Spomalovala som až som úplne zastavila na krajnici. Adam tomu nechápal.
,,Teraz ideme do nemocnice v meste." Bolo počuť Denisine dýchanie.
,,Idem za vami?"
,,Nie nie." Povedala Denisa.
,,To zvládneme, choď na summer kým si mladá a daj sa do kopy s mojím nevydareným bratom." Zasmiala som sa. Adam to asi počul, pretože sa zamračil.
,,Chceli sme ťa požiadať, či budeš malému krstná." Dostala zo seba Denisa a ja som prikyvovala so slzami v očiach.
,,Áno áno budem." Povedala som a usmievala sa.
,,Už ideme. Sme tu. Drž palce." Rasťo vypol a ja som sa rozplakala.
,,Čo sa stalo?" Spýtal sa vystrašene Adam.
,,Denisa rodí a ja, ja budem krstná malého." Vysvetlila som mu a on prekrútil očami.
,,Dojemné. Fakt. Pusti ma za volant." Vymenili sme sa a naštartoval. Na moje šoférovanie povedal, že je bláznivé. On šoféroval ako samovrah.
,,Mohol by si spomaliť." Okomentovala som mu to v nejakej dedine.
,,Ale prosím ťa zlatko."
,,Keď spomalíš a ja prídem živá tak ťa vybozkávam." Navrhla som mu a on spomalil na sto dvadsať. Šlachetné od neho.
Došli sme tam za nejakú polhodinu. Dnes tam on a ani Dávid neboli ako záchranári, ale ako diváci.
Zaparkoval hore. Dala som si dole pás a porozhliadala sa. Nikde som ich nevidela. Už už som otvárala dverex keď ma zadržal.
,,Uvidia nás."
,,Sľúbila si mi bozky."
,,Ak spomalíš."
,,A dojdeš živá." Vzdychla som si a vystúpila si. Vystúpil si a postavil sa ku mne. Teda predo mňa. Nemala som kam utiecť. Vlasy mi dal za ucho a pobozkal ma. Len tak letmo. Dobre vedel, že to mi stačiť nebude.
Odtiahol sa a natiahol si ruky.
,,To nemyslíš vážne." Stále som bola opretá o auto.
,,Čo zlatko?" Ešte sa hral aj na nechápavého. Postavila som sa k nemu a zas ho pobozkala.
,,Ale prosím ťa, veď nás uvidia." Povedal to čo aj ja ale pobozkal ma a tlačil k autu.
,,Nikto tu predsa nie je." Pousmiala som sa a on ma chytil za zadok.
,,Uštipnite ma niekto." Počula som a Adam ma chytil za driek. Pozrela som sa mu do očí.
,,Povedz, že to nie je pravda." Vyzvala som ho.
,,Ja by som ťa aj uštipol ale vidím to isté čo aj ty." Odpoveral jej Dávid.
,,Už to aspoň budú vedieť." Povedal a dal mi pusu na čelo. Postavil sa za mňa a objal ma.
,,Takže ako to bolo?" Spýtala sa Dia.
,,Neviem presne zlatko. Ale niekto niekoho nenávidel a odmietal sa k nemu vrátiť." Hovorili to tak akoby sme tam ani neboli.
,,Upokojte sa. Tina prišla za mnou. Prosila ma na kolenách o odpustenie. Veď viete aká je. Pre jej psychický stav som musel súhlasiť. A teraz som tu v podstate nedobrovoľne." Hovoril Adam a ja som ho šťuchla. Dia sa dívala len na mňa.
,,Volala mi Denisa. Budem krstná malého." Povedala som jej s úsmevom.
,,Aj ja malej." Bola šťastná.
,,Je to blbosť. Možno budeš pre oboch teta." Zafrflal Adam a išiel k Dávidovi.
,,Teta?" Veď teta pre neho bude každá cudzia žena.
,,Áno. Ja ujo a ty teta." Povedal ako normálnu vec.
,,No poďme lebo to začne bez nás." Povedal Dávid a odtiahol Diu. Mňa Adam chytil za ruku a pobozkal na ruku.
,,Nehovorím, že budeš jeho teta hneď. Ale jedného dňa isto. Pretože ty si jediná, ktorá by ňou mohla byť." Povedal a išli sme sa prepchávať dnu.
Jediná? Mám to brať ako jediná žena v jeho živote?
