Selekcia ~ Richard Conell

~ 23 - Správy 2 ~

,,Ďalej prosím privítajte slečnu Elizabeth Swift!" Za potlesku k Lukasovi vyšla bruneta v sýtočervených šatách po zem.

Bola dosť nervózna, bála sa totiž, že keď budu hovoriť, povie nejakú hlúposť a strapaní sa pred celou Liririou.

Nadýchla sa, upokojila a začala hovoriť: ,,Jak už asi víte, mé jméno je Elizabeth Swift. Narodila jsem se v páté kastě a věnuji se hudbě. Mám vám tu však představit něco více o sobě," povedala na úvod a odmlčala sa. Snažila sa nájsť správne slová.

,,Jako malá jsem se chtěla stát herečkou, avšak má kasta mi to nijak neumožnila. Proto jsem si vybrala tomu nejvíce podobné povolání, hudebnice. Hudbě se věnuji odmalička, spolu s mými rodiči," pokračovala ďalej. Nevedela, či má stále pokračovať v rozprávaní o sebe. Nakonec sa rozhodla, že im ešte niečo povie.

,,Moji rodiče nejsou mojí praví rodiče. Neznám své biologické rodiče. Kdysi mě nechali přede dveřmi. Takže jestli tohle sledujete, zdravím vás a chtěla bych vám říct, že mým velkým snem je vás poznat."

Vrátila sa späť po prítomnosti: ,,Teď jsem v Selekci a ucházím se o ruku prince, je to pro mne obrovská příležitost," trochu sa začervenala, ,,doufám, dokonce si dovoluji myslet, že budu dobrou královnou. Znám okolní svět, mám i menší nápady, jak by se vše mohlo ještě zlepšit. Myslím, že vy, jako lid by jste si mne mohli oblíbit," dokončila svoju reč a išla späť rada, že to mala za sebou. Dúfala, že nič nepokazila a s trochou šťastia, že i okúzlila princa.

,,Ďakujeme. Teraz poprosím potlesk pre slečnu Emily Terence!"

Keď vybehla na pódium, rýchlo si napravila účes, oprášila tmavomodré šaty s čiernymi obrysmi ruží, nasadila strojený úsmev a spustila ešte strojenejší text.

„Dobrý večer, moji, dúfam, budúci poddaní. Moje meno je Emily Terence a som jedna z uchádzačiek o miesto manželky princa. Pochádzam z piatej kasty, kde bývam s rodičmi a dvomi malými sestrami, ktoré by som za nič na svete nevymenila." Začala sa nechcene odchyľovať od toho, čo mala prichystané, ale chcela byť viac sama sebou.

„Moja práca je fotografovanie, v čom som zatiaľ celkom úspešná. Dovoľujem si povedať, že som jedna z 'kvalitnejších' súťažiacich. Kráľovná by, podľa mňa, totiž nemala byť iba pekná, ale mala by mať aj rozum a ja si dovoľujem povedať, že hoci nie som génius, mne rozhodne nechýba.

Moje šance na výhru sú pravdepodobne vyrovnané s ostatnými súťažiacimi, ale niekoľko som ich stretla a podľa mňa neboli práve úžasné kandidátky. Ja sa ale v prípade, že vyhrám Selekciu, posnažím byť pre Liririu čo najprínosnejšia. Netvrdím, že naše kráľovstvo je zlé, je dokonca veľmi dobré, ale vždy je čo vylepšovať. Doteraz som už mala niekoľko nápadov a veľmi rada by som ich uskutočnila...

Dovidenia a dúfam, že sa ešte uvidíme, dokonca aj v prípade že nevyhrám, čo je podľa mňa zatiaľ veľmi pravdepodobné." Ukázala posledný úsmev - v jej prípade skôr niečo podobné nervóznemu úškrnu - do kamery a zamierila si sadnúť na svoje miesto. Spolu s ukončením jej monológu jej myseľ začali zaťažovať veci, čo povedala, ale snažila sa dúfať, že to nebolo až také hrozné, ako sa jej zdalo.

,,Ďakujeme. Poprosím potlesk pre slečnu Evelyn Gray!" Pred kamery sa postavila blondínka v krátkych blankytných šatách. Nervozita jej pohltila myseľ a chvíľu tam len tak mlčky stála rozmýšľajúc, čo vlastne povie.

,,Dobrý večer," dostala zo sebe, ,,som Evelyn Gray, no hovoria mi Eve." Nervózne preletela pohľadom kamery a založila si ruky na prsiach.

,,Som... zo šiestej kasty. Som vyučená krajčírka a..." odkašlala si.