Harry and my vampire life

1.časť - obklopená temnotou

Píše sa rok 1864. Žijem aj s rodičmi v New Yorku, súrodencov nemám .... som jedináčik. Moja rodina bola veľmi bohatá. V októbry 1864 sa konal ples zakladateľov mesta, naša rodina nepatrila k zakladateľom ale kedže môj otec bol vtedy vplyvným čovekom v meste .... boli sme naň taktiežpozvaný.Neznášala som ho ... bol to ten najnudnejší ples aký len môže byť.aj preto som v ten večer, večer ples odišla skôr.Domov som išla sama a pešo.Cestou som sa zastavila v parku a sadla som si na lavičku..... to bola moja osudová chyba.Nič som nepočula, v parku bolo nezvyčajné ticho.No v tom ma niekto mohutnejší a väčší ako ja, zo zadu napadol .... Snažila som sa vytrhnúť z jeho zovretia ale nešlo to bol silnejší.Vytrhol my kabelku s ruky a keď som sa chcela otočiť aby som videla útočnikovy do tváre.No v tej chvíli sa moje telo stretlo s výbušnou,prenikavou a bolestivou silou vrazeného noža do môjho hrudníka.Akoby my explódoval celý hrudný kôš,chladný nočný vzduch mi presvišťal okolo tela a ja som klesla na chladnú zem.Otvorila som oči a pozrela som sa na mesiac.Potom všetko okolo mňa sčernelo. Otvorila som oči,bolo my jasné,že som mŕtva.Lenže nebola to smrť akú som zakúsila v nočných morách,nebola to čierna ničota.Pod telom som mala drsnú pôdu a ruky my ležali na bokoch.Necítila som bolesť, vlaste nič...Temnota ma obklopovala takmer príjemne a útulne.Je to peklo alebo niečo iné ,Ak je to peklo tak v porovnaní so včerajšiu nocou to nič nebolo.Je pokojné a tiché.Skúsila som dvihnuť ruky a prekvapilo ma že sa moja dlaň dotkla slamy.Pomaly som sa posadila a uvedomila si že nič necítim...A už vôbec my nešlo do hlavy akoto že mám stále svoje telo.Poobzerala som sa po miesnosti a ,uvedomila si že nevisím v ničote.Vedľa mňa boli neohobľované dosky ktoré tvorili stenu akéjsi kôlne.Bola som niekde....ale kde?Pamätám si, že ma v noci niekto bodol do hrudníka,na zvuk krorý vydalo moje telo keď dopadlo na zem.Ako sa mi zastavilo srdce a v tej chvíli sa k oblohe zdvihol jasot,po ktorom nasledovalo ticho.Bola som mŕtva.Tak prečo potom ..

“haló?“ zvolala som zachripnutým hlasom.

“Lucy“ozvalo sa.

Na svojom pleci som pocítila ruku, postavila som sa, zažmurkala som aby sa my prispôsobili oči prostrediu... Bola tam Emily, sestra mojej kamarátky Callie .... tá sestra ktorá Callie zomrela pred 5 rokmy.

“Ako to že žiješ“ spítala som sa zo strachom.

“To by som mohla povedať aj ja o tebe.Ako sa cítiš?“spítala sa ma.

“Ty si neumrela pred 5 rokmy?“na nič iné som sa nezmohla.

“Jedno dievča ma zachránilo pred smrťou .. teraz som zachránila ja teba“nemútene odpovedala.

“Ako je to možné“ nechápala som..

“Pozri sa na svoj prsteň“ pokopkala my Emily po ruke.Na prsteníku my žiaril modrý lazurit v striebornej obrúčke.

Emily pokračovala „je to liek i ochrana.Stávaš sa tým čím som ja.“ 

“A kým sa stávam ?“ pítala som sa.

Nemútene povedala „ Upír“.

Hlava sa my zatočila a dokázala som povedať len toto „ty si zo mňa spravila upíra?

“Emily zase pokračovala v rozprávaní „Áno.Tvoja premena sa začala.Ak chceš premenu dovŕšiť musíš sa nakŕmiť ak nie zomerieš...“a odišla s miestnosti.

Išla som sa prejsť do lesa,musela som si rozmyslieť či chcem začať nový život ako upír alebo zomrieť.V lese som započula krik o pomoc.Rýchlo som sa rozbehla rozbehla tým smerom s ktorého bolo počuť výkriky.Zastala som... a vtedy som si to všimla.Ležal tam muž ktorému z hrude trčala dlhá palica a krv mu striekala do strán.Zbledla som,žalúdok my vystúpilaž do hrdla.Sklonila som sa k mužovy a vytiahla mu tu palicu z hrude.Muž skríkol a krv sa mu valila ako gejzír.Dívala som sa na ňu s hrôzou ale aj fascinovane............

Bola taká červená,tmavá,krásna.Akokeby ma volala.Akokeby som mala v tej chvíli umrieť ak ju nevypijem. A tak nevediacky ako som priložila ruku k rane a potom som si zdvihla dlaň k perám.Tekutina my zaliala ďasná,jazyk a hrdlo.Zohla som sa k mužovy bližšie.Perami som mu prešla po belasej pokožke.To očakávanie bolo dráždivé a nádherné.A keď som to už nevládala znášať ohrnula som zuby a zaboryla svoje tesáky do krku.Jeho krv sa my valila pomedzi zuby,k ďasnám.Klokotavo rovno do môjho tela a zo sebou prinášalateplo,silu a život.Lačne som sala až kým my jeho telo neochablo v rukách.Vrátila som sa späť do kôlne....no teraz už ako upír.Trvalo pol storočia kým som sa naučila ovládať... dovtedy bol so mňa “upír rozparovač.“Byť upírom je prekliatie ... stretnúť ho je smrť.Mojou prioritou je chrániť moje tajomstvo. Od môjho stvorenia sa vyhýbam rastline menom „železník lekársky“ prinášala upírom bolesť,slabosť,utrpenie.... 

(v ďalšiej časti sa Lucy prvý krát stretne s Harrym)

 :) Comment and vote :) vo pred ďakujem ;)