Niekde vo vesmíre sa zrodila duša. Duša, ktorá sa rozdelila na dve protikladné časti, ktoré boli zoslané na zem a v telesných schránkach, teraz putujú časom, aby sa našli a naplnili tak svoj osud.
Autorkou tohto prekrásneho coveru je talentovaná @F...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Môj druhý život...
Rok 1878, od môjho prvého života, na ktorý si spomínam, ubehli viac než dve storočia. V prvom živote mi Severus povedal, že mám vždy vysoké postavenie, no v tomto živote to tak nebolo, teda aspoň na jeho začiatku.
Narodil som sa v nevestinci; moja matka síce pochádzala zo šľachtičnej rodiny, no podviedla muža, za ktorého sa mala vydať, a tak ju rodina vyhodila na ulicu. Stala sa z nej prostitútka, ktorá, ako to už u tohto pochybného povolania býva, otehotnela s cudzincom. Nasledoval potrat – neúspešný, a tak som prišiel na svet ja.
Nechcené dieťa v odpornom prostredí plnom špinavého biznisu. Už od mala som videl veci, ktoré by žiadne dieťa vidieť nemalo. Matka sa o mňa nestarala, málokedy sa na mňa čo i len pozrela. Neviem, aký chlipník ma musel splodiť, keď ku mne chovala toľko nenávisti.
Ale všetko nebolo len čierne, matkine kolegyne boli mojou druhou rodinou; mal som jedenásť tiet, ktoré ma mali rady a zvykli ma pred mamou chrániť. Teta Emma mi prezradila, že ma zachránili, keď ma matka chcela po pôrode zadusiť. Viem, že moja ďalšia teta Julie jej nepekne vynadala, zato, že mi rozpráva podobné veci.
No môj dosiaľ krátky život sa zmenil v hotové peklo, ktoré sa začalo len dva dni pred Vianocami, krátko potom, čo odbila polnoc. Spomínam si, že som spal na zemi v podkrovnej miestnosti, do ktorej ma matka zvykla zatvárať, keď som začul tlmené hlasy spoza dvier...
✩ ✩ ✩
„No tak, Rose, prestaň!" kričal ženský vzlykavý hlas.
„Daj mi pokoj, Emily, ja už to neznesiem. Nemôžem sa naňho ani pozrieť, je mi z neho zle! Je to iba ďalší hladný krk a my nemáme peňazí nazvyš!" tento hlas bol tichší, no naliehavý.
„Je to tvoj syn, Rose, tvoj syn! Nemôžeš nám ho vziať... Je to naše jediné svetlo, naše malé slniečko na tomto hnusnom mieste, všetky ho milujeme okrem teba!" stále vzlykal prvý hlas, ktorý, ako si Harry uvedomil, patril tete Emily.
Harry sa skrčil a celý sa schoval pod dotrhanú deku. Srdiečko mu bilo v hrudi ako splašené, zatiaľ čo počúval rozhovor za dverami.
„Áno, správne! Je to môj syn a ja si s ním môžem spraviť čo len chcem!"odvrkla jeho mamička nahnevane.
„Och bože! Má sotva štyri... vieš-vieš si predstaviť, čo s takým malým chlapčekom spravia? Počula si tie zvesti? Obchod s deťmi... sexuálne vykorisťovanie... Chceš, aby mu niekto ublížil tým najzvrátenejším spôsobom? Preboha, veď my samé robíme túto prácu, vieme, akí sú muži zvrhlí!"
„Nesnaž sa mi hrať na city, Emily, to na mňa neplatí. Ten-... on sa nemal nikdy narodiť, je len nevydarený potrat... a už mi konečne uhni z cesty!"
