I hate him!

15. Návrat

Keď som sa s babkou rozlúčila, čakala ma dlhá cesta domov.

Keď som Bentley zaparkovala pred domom s kuframi som otvorila mohutné drevené dvere.

"Čaute všetci!" skríkla som s úsmevom na celý dom.

"Tatia!" vzdychol Marc a rozbehol sa ku mne. Hneď ma objal a v chodbe sa zbelho pomerne veľa ľudí: Bey, Boogie, Jay, Lil, Sandra, Lucy, Sheyla, CHOOSIE, JAZZ A samozrejme DREW so Selenou.

"Čo tu robí on?" sykla som keď som si všimla Drewa.

"Ja, hľadal som ťa Tatia." sklonil hlavu.

"Nemáš dôvod ma hľadať, už ťa nikdy nechcem vidieť! Vypadni!" sykla som.

"A čo tu robí te vy dvaja?" sykla som keď som sa pozrela na Choosie a Jazza.

"Ich sme prijali do našej partie. Len sa nenaser sestrička. Chcú ti to vynahradiť. Prijali sme ich len za určitých podmienok. Jedna z nich je aj to že sa k tebe nebudú približovať." vyjasnil mi situáciu Marc.

"Takmer si ma kvôli nim stratil a teraz si s nimi bestiez? Čo si ty za brat?! Ani neviem prečo som sa vrátila! Pri Grace mi bolo fajn! Pri Blue Jeansovi! Pri Santiagovi! Ach môj bože! Grace vraciam sa!!!" skríkla som na celý dom a aj s kuframi som vybehla z domu.

"Tatiana Swanová! Okamžite sa vráť do domu!" sykol ocko keď pešo prichádzal ku dverám domu.

"Ahoj oci." usmiala som sa.

"Ahoj drahá." úsmev mi opätoval a objal ma. Objala som ho tiež a on ma pobozkal na čelo.

"Kam chceš zasa ísť?" opýtal sa keď si všimol moje kufre.

"Chcela som ísť k babke do Mexika, ale už som si to rozmyslela." usmiala som sa.

"Už dlho sme necvičili Someone like you čo? Uvidíme sa o šiestej v koncertovej sále, dcérenka." vzal mi kufre a za ruku ma zaviedol do domu. V dome bol iba Marc s chalanmi, ale bez Jazza. Ocko ho asi nechce vidieť v našom dome po tom čo mi urobil.

"Urobím wafle a porozprávame sa." usmial sa. Mala som zimomriavky. O čom sa chce rozprávať? :O

  Pomohol mi s kuframi do izby, kde som sa vybalila, osprchovala a prezliekla do tanečných teplákov značky Nike, tenisky tiež od Nike a tričko od puma aj s mikinou. Vlasy som si zopla do copa a vyšla z izby.

  Tatko sedel v kuchyni s pripravenými waflami.

"Tak o čom si sa chcel rozprávať?" falošne som sa usmiala.

"Vieš že ťa ľúbim." pozrel na mňa.

"Samozrejme že viem." usmiala som sa.

"A dúfam že vieš, že neznesiem, aby ti niekto ublížil." odhryzol si z wafle.

"Áno ocko, viem to." aj ja som si odhryzla z wafle.

"Aký konflikt si mala s Emanuelom Arangom?" pozrel na mňa nahnevane.

"Oci, ja som bola pri babke ako iste vieš. A prechádzala som sa na Blue Jeansovi po babkinom pozemku. Keď som sa vrátila, Donicca kričala že k babke prišli Arangovci. Keď som to išla vybaviť namiesto babky, povedali že som bola na ich pozemku a že zato chcú odškodné. A chceli Môjho koňa, môjho Blue Jeansa. Oci toto som nemohla dovoliť." obraňovala som sa.

"Nechcel pristúpiť na iný spôsob odškodného?" opýtal sa.

"Myslím že nie." dojedla som waflu.

"Tatia, takmer si mi zničila jeden z najväčších svetových obchodov." bol nervóznejší.

"Oci je mi to ľúto, ale sám si ma učil že za svoje si mám bojovať. Prečo sa na mňa teraz hneváš?" nechápavo som sa pozrela.

"Ja sa nehnevám, som na teba aj pyšný, ale druhýkrát si rozmysli s kým sa tak budeš rozprávať." dojedol waflu a pobrali sme sa do koncertnej sály.

To be continued....