Všimla som si že sa to začína podobať na Mexickú telenovelu, tak o babičke a Mexiku budú najviac ešte dve kapitoly a potom sa Tatia vráti späť domov.. ;)
"Volá sa Blue Jeans." povedal ten chlap, ktorý ma prenasledoval.
"Hou, hou, hou. Chlapci. Môjho koňa sa nebude nikto dokýtať, vrátane mňa, takže na to zabudnite." pohrozila som im prstom.
"A vy ste kto, že sa tu takto rozkrikujete?" opýtal sa ma starší chlap. Na saku mal menovku: Emanuel Arango. Prevrátila som očami.
"Som Slečna Tatiana Swanová. Dcéra Grega Swana, obchodníka s tropickým ovocím, ktoré sa mimochodom dováža aj tu, do Mexika. Alebo sa to tu rovno pestuje? Neviem. Moja mama je Ashley Swanová, obchodníčka, navrhuje maskary pre Max Factor. A doknca aj vnučka Seňory Grace Shillmanovej, vnučka nebohého Andrewa Shillmana, ktorému niekedy patrila táto hacienda. Teraz patrí mojej babičke. A na môjho koňa nemáte právo. Poznám zákony o práve veľmi dobre. Pár krát som už žalovala kamaráta zo šikany, ale nikdy mi to nepovolili, takže z toho nebolo nič, takže mi tu nechoďťe s tým, že chcete niečo, čo patrí mne!" boleli ma ústa.
"Slečna Tatiana." pošuškal mi Santiago do ucha.
"Prosím?" opýtala som sa.
"Je to spoločník vášho otca." povedal.
"A nechcite, aby s vami môj otec uzarvel všetky obchody. Ste jeho spoločník nie? Tak si na mňa neotvárajte ústa. A ak s ním budete hovoriť a sťažovať sa mu, ako som sa k vám správala, tak ho pozdravte." otočila som sa a odišla som do domu.
Prišla som do kuchyne a babička tam nebola. Počula som zo spálne plač. Vošla som tam. Babička sedela na strane dedka a plakala.
"Babi? Čo sa deje?" pohladila som ju po chrbáte.
"Chýba mi dedko." objala jeho fotografiu. Prešiel mi po chrbte mráz, akoby naň niekto dýchol. Asi to bol dedko.
"Veľmi mi chýba. Keď spím, cítim že je pri mne. Ak sa prechádzam na koni, cítim že ho ťahá. Ja naňho neviem zabudnúť, proste sa to nedá!" rozplakala sa ešte viac.
"Aj mne chýba. Neprejde deň, kedy sa mi niečo podobné nestane." objala som ju.
Trošku sme si spolu poplakali. Keď som odišla do kuchyne, pozrela som z okna a Arangovci tam už neboli. Debilní ľudia. Ako sa opovážia dávať si nárok na môjho koníka. No toto je horor!
Už bol večer a ja som sa ukladala spať. Ľahla som si a prikryla sa perinou. Zrazu spadla dedkova fotografia na nočnom stolíku.
"Aj ty mi chýbaš." povedala som si pre seba, ale v hĺbke srdca som to hovorila dedkovi. Veď kto iný by na seba upozorňoval tak, že zhodí svoju fotku?
YOU ARE READING
I hate him!
FanfictionJustin Drew Bieber. Chlapec, ktorý jej štyri roky ničil život sa vráti späť domov. Táto story bude to tom, ako sa z nenávisti stane láska, a znova nenávisť a znova láska a takto to pôjde dookola, až kým ma to neprestane baviť. ;)
