everything💕

"PLAY-BOY"

Moje meno je Leonard a mám 17 rokov.(nemám rád svoje meno tak som to skrátil na Leo) Žijem v malom prímorskom mestečku Sunset-bay kde sa pozná viac menej každý s každým. Mám nerozvedených rodičov,dvoch starších už dospelých a odsťahovaných súrodencov.....a psa. Mám úplne normálny život normálneho teenagera až na to že mám celkovo tak trochu ťažkosti zapadnúť skoro kamkoľvek a čo by som si nikdy nemyslel tak som sa zamiloval do chalana...celkom normálny život...normálny... A však každý príbeh má začiatok a ten môj sa začína v jedno nezvičajné horúce májové ráno...

Zobudím sa na hlasné pišťanie budíka na stolíku pri posteli. Zaklapnem budík, pretriem si oči a pozriem sa na čas 6:00.

Povzdichnem si a lenivo vstanem z postele.V mojich dlhých pižamových voľných nohaviciach a tielku odbehnem do kúpelne zabsolvujem rannú hygienu a potom sa zase presuniem do mojej malej útulnej izby.Otvorím skriňu a natiahnem na seba čisto čierne tričko a rifle. Okolo pása si obviažem červenú flanelovú košeľu a potom sa na seba pozriem do zrkadla. Som pomerne vysoký cca 187cm a celkom chudý.Aj keď sa mi tam už dáke svalstvo risuje tak sa musím stále snažiť a mal by som asi viac jesť a jesť a jesť. Stále do mňa všetci hubujú a poriadne mi to lezie na nervy. Upravím si svoje po bokoch ostrihané háro a zamierim do kuchine . Na stole sú raňajky ktoré vynechám,zhrabnem svoj batoh do uší strčím sluchádka a rýchlo padám z domu.

Zamierim k autobusovej stanici ktorá je od našeho rodinneho domu rýchlim tempom pešo cca 6 min. Počas cesty stretnem zopár stareniek ktoré volám aj "sondy" lebo všetko vedia ešte pred tým nez sa to stane a ešte rýchlešie to rozhlásia po okolý. Potom ešte "cool kids" banda deciek ktoré si myslia že sú niečo pretože fajčia, húlia, kurvia sa a pritom majú v hlavách piliny ale tím sa vyhínam radšej oblúkom. Dôjdem na autobusku a potom už len čakám a čakám... neznášam keď autobusy meškajú čo sa deje pomerne často nastúpim, zaplatím,sadnem a potom vediem ukrutný 15 minútový boj sám zo sebou aby som nezaspal a nezmeškal svoju zastávku. Keď sa dostanem do vedľajšieho mesta vystúpim a zamierim ku svojej škole. Gygantická budova z mnoho a mnoho trpiacimi hlavamy 5x v týždni Vstúpim do triedy,hodím tašku z pleca a sadnem si ku svojej najlepšjej priateľke Kamile.Je naozaj svojská aj zvonka na výzore tak vznútra na duši. Orechovo hnedé vlasy a v nich zopár pramienkov dredov v ušiach nie veľké tunely a netypický elegantno-pouličný štýl obliekania. Jedným slovom Autentická. Sedávame spolu vždy v zadnej lavici pri okne.Akomile ma uvidí tak prehodíme si medzi sebou naše pokrivené grymasi ako by sme práve unikly z psychiatrie a zasmejeme sa našim otrasným smiechom tak že sa po nás všetci pozerajú.

Kamila: "Tak...ako sa máš? "

Ja: "Ujde to. "

Kamila:" A čo si robil včera? Písala som ti a neodpisoval si? "

Ja: "Nič som nerobil... "

Kamila: ..."To znie "zábavne"

Zasmiali sme sa.Potom nastal moment trápneho ticha a zase sme preberali všetko možné. Zbožňujem ju ale len ako super kamarátku alebo ako mladšiu ségru a tak isto to určite vidí aj ona.Poznáme sa už od deciek a nerád by som bol keby sa dačo zmenilo. Pozná ma ako len málo kdo a má me spolu zážitkov ajajajajajaj ako napríklad: vyhínanie sa cool kids robíme spolu kraviny a rozprávame sa o všetkom. Takto si spolu vystačujeme pekne dlho ona má len mňa a ja mám len ju. Nepotrebujeme nikoho iného na to aby nás odrbal ako to robia všetci.(po našich skúsenostiach.)Náš rozhovor preruší učiteľka a za ňou kráča nejaký chalan. Všetci sa odzdravia. A učiteľka spustí.

Učka:máme nového študenta ktorý sa sem akurát prisťahoval a bude s vami chodiť do triedy.
Predstav sa!

Jack:" Moje meno je Jack Robinson mám 16. Prisťahovali sme sa sem z New yorku. A dúfam že budeme vychádzať"

Pred katedrou stál chalan nižší odo mňa o hlavu s čiernymi po bokoch ostrihanými vlasmy a šibalským úškrnom.Chudý,opálenejší v čiernom značkovom tričku a roztrhaný čiernych rifliach.

Ja s Kamila sme mu nevenovali veľkú pozornosť avšak zo šepotu a pohľadov ostatných sa to o druchých nedalo povedať.Sadol si a pokračovalo sa vo vyučovacej hodine. Bola Matika a ja aj Kamila sme sa snažili rozlúštiť pre nás znakové písmo čo učka písala na tabulu.(Nenávidím matiku) bola to nekonečná hodina. Akomile zazvonil zvonec. Všetci zamierili ku Jakovej lavici a začala sa vtierka. My sme sa len nechápavo hľadeli že o čo tu ide. Nedalo nám to a našli sme ho na instagrame,facebooku a začali sme scroolovať. Popozerali sme si fotky a každá druhá fotka bola z inou babou. Keďže ja a Kamila sme tak kreatívni tak sme väčšine ľudí v triede vymyslely prezívky len tak zo srandy.Ako som spomínal skupinka : "cool kids" potom máme chlapca "pig mana" a "kapra"... Jednoducho strašne dlhý zoznam mien. Tak sme sa rozhodli ho pomenovať :
"Play-boy"💋