F*ck you, Potter! [Drarry]

1.Vlak

Prvý ročník prebiehal (po zoznámení sa s tým rakovinotvorným magorom) asi nejako takto:

Chodili sme na hodiny. Normálka. Jedna z nich bola ale trochu iná. Myslím tým hodinu lietania, kde som sa opäť musel stretnúť s tým kreténom a trochu si zmerať sily (s ním, pravdaže). Dopadlo to vcelku dobre. Dokonca som sa vďaka tomu stal chytačom v Metlobale. Vyhral som svoj prvý zápas chytením Zlatej strely. Fajn.
Ďalej nasledoval Kameň mudrcov. Niečo som sa o ňom dozvedel. Taký šuter čo ťa spraví silným. Nič pre mňa (ja totiž niečo také nepotrebujem :-P xd).
Neskôr sa objavil ten mongol. Beznosý vajcožrút, čo sa nazýval ,,Voltešrot'', alebo nejak tak... ,,Voldemort, tak sa volá," zašepkala dosť potichu Hermiona, ledva som ju počul. Bála so, očividne. Čudoval som sa prečo. Veď je to obyčajný mongol čo si myslí, že môže vládnuť svetu. Skoro ako Malfoy. Malfoy je ale horší. No zároveň som ju chápal. Mal pomerne strašidelné prsty O.O.
Porazil som ho a to je koniec.

Druhý ročník bol o niečo zaujímavejší. Teda ak si odmyslíme fakt, že 'pán Malfoy' spadol počas letu z metly. Aké nečakané...:

Nejaký Dobby mi zničil už ajtak môj otrasný život so strýkom a tetou. Vraj že sa nesmiem vrátiť do Rokfortu. Si robí srandu či čo?  Vysral som sa mu na to a aj napriek jeho hysterčeniu išiel do školy. No... Ron a spol. ma vyzdvihli. Keď sme dorazili, takmer nás - mňa a Rona (lebo ten Dobby nám znemožnil vstup do vlaku) zabila vŕba, ale inak pohodka.
Normálne sme sa učili. Ako inak. Blá blá blá...
Raz keď sme ale mali mať tréning nám cestu skrýžil Slizolin, ktorý sa očividne tiež chystal. Vraj výučba nového chytača. Keď som zistil, kto to je, mal som sto chutí zaškrtiť sa. No, presnejšie som mal sto chutí zaškrtiť jeho. Veď, hádajte kto to bol! Zabiny? Nie. Parkinson? Nie. Tučko č.1 alebo Tučko č.2? Nie. Bol to mongol. Nie, nemyslím vajcožrúta, ale Malfoya. Maaan, to sa vážne môže stať iba mne. A ešte k tomu tá scéna potom. Chudák Hermiona, vraj humusáčka. Veď ja to tomu škretovi ešte vrátim. A to ani nehovorím o Ronovi, ktorý grcal slimáky. Nechutné.
Neskôr som mal menšiu potyčku s Filchom, ktorý si myslel, že som mu zabil jeho mačku - pani Norrisovú. Tak teraz vážne, načo by som zabíjal nejakú mačku? No dobre, kebyže mi má niekedy v budúcnosti vyškriabať oči tak nepoviem, ale takto... Proste absurdné! Našťastie sa to nakoniec vyriešilo a obvinili z vraždy Baziliska, ktorého ovládal Tom Riddle a là Vajcožrút. Oboch som zabil. Tramtadadá! Harry Potter - hrdina, čo zachránil Weasleyovú pred istou smrťou! *Like a Boss* Asi by som sa mal dať na nájomného vraha, celkom mi to ide.

Tretí ročník bol fakt epický. Hlavne tá scéna, keď Hrdozobček zlomil Malfoyovi ruku. >.< Dobrý vtáčik. Pozná moje tajné túžby <3:

Nastúpil som do vlaku. Keby tam s nami (s Ronom a Hermionou) vtedy nesedel profesor Lupin, asi by mi ten Dementor vysal všetok život. A to doslova. Som mu vďačný (Lupinovi).
Hagrid sa stal novým učiteľom, za čo som bol fakt rád (Hagrid je naozaj skvelý muž, práve on ma odviedol od tých mučiteľov, Duddlymu dokonca pričaroval prasačí chvostík (aj keď to bolo tak trochu zbytočné, Duddly je prasa sám o sebe a nejaký chvost mu k tomu netreba, ale tak, sranda~)).
Práve na jeho hodine som prvý krát v živote letel na Hrdozobcovi. No nie je to úžasné? Teda až do tej chvíle, než som sa vrátil. Do kelu, ja toho Malfoya vážne zabijem! Raz určite. Chápete to?! Kvôli nemu a jeho demencii museli Zobka popraviť. Náš drahý riaditeľ Dumbledore ale pomohol mne a Hermione zachrániť Hrdozobca a ešte jeden život navyše. Sirius Black. Môj doposiaľ neznámy strýko. Mám ho rád ako vlastného otca. Škoda že sa musel stať kvôli nespravodlivosti súdu utečencom. Prekliaty Petygrew. Ale budem sa s tým musieť zmieriť. Sirius je nažive a to je hlavné. Inak, Fred a George mi dali Záškodnícku mapu Námesačníka, Červochvosta, Paroháča a Tichošľapa. Tá mapa je fakt niečo. Ukáže každý centimeter hradu a čo a kto sa v ňom pohybuje (znázorňuje dokonca aj duchov). Profesor Lupin mi ju ale musel zabaviť. Z povinnosti učiteľa, pravdaže. Inak, vedeli ste, že profesor Lupin je vlastne vlkodlak? Mňa to celkom prekvapilo. Takmer nás zabil. Ale naučil ma vytvoriť Patronusa, za čo som mu takisto vďačný.
A nesmiem zabudnúť... HERMIONA VRAZILA MALFOYOVI!!! POTLESK PROSÍM!!! Páni, asi som sa zamiloval... ,,Čo si to vravel, Harry?" spýtal sa ma Ron so zdvihnutým obočím. Uh...

Štvrtý ročník:

Bez komentára.

Piaty ročník:

A žili šťastne až do smrti. Teda až kým neprišla Umbridgeová, ktorá ich jedným švihnutím prútika rozdelila. Samozrejme nezabudla jemu ešte ďalším švihnutím zakásať košeľu a jej zopnúť vlasy. A hneď nato ustanovila jeden z 82 zákonov o tom, že chlapci a dievčatá si majú od seba držať odstup aspoň 40 cm. Aké praktické.
Aneb ako cukrová vata zariadila koniec sveta na Rokforte. Viac k tomu nie je čo dodať.

.

.

.

Šikmé - autorkyn POV

[Harryho POV] (šiesty ročník, nie 'dospelosť' ako v predchádzajúcej kap.)

To boli moje myšlienky za celý čas strávený na Rokforte. Áno, pravdaže si píšem denník. Takých pár viet za jeden rok. Smutné, ale aspoň, ak by mi ho niekto pretiahol... chcem povedať potiahol, nemohol by použiť informácie v ňom proti mne, preto že v ňom nie je nič osobné. Hahaha, ha-ha...

Veziem sa vlakom smer Rokfort a neviem sa dočkať, kedy tam dorazím. V kabíne som sa sám, nemám ani najmenšie tušenie, kde sa Hermiona a Ron práve nachádzajú. Možno sú v inej kabíne, alebo čo... Pozerám sa z okna a premýšľam, aké prekvapenia ma na Rokforte budú čakať. Voldemort je síce mŕtvy (akože), no nikdy neviete, čo tam na vás môže číhať. Snáď nič prehnané... Moje myšlienky prerušilo otvorenie kabínových dverí. ,,Hermiona?" opýtal som sa.

,,Musím ťa sklamať, Potter, k Hermione mám ďaleko asi tak ako k tebe, takže... Smola. A bol by som rád, keby si si niekam spratal tie svoje kufre, táto kabína nie len tvoja." odpovedal nejaký arogantný hlas... Mama, snívam?

,,Čo tu robíš?" naštvane som sa spýtal tej kreatúry, ktorá si práve dávala dole kabát.

,,Niežeby ťa to malo zaujímať ale... Všetky ostatné kabíny boli úplne obsadené. Preto som teraz tu a pozerám sa na ten tvoj otrasný ksicht." povedal a so znechutením si ma obzrel. Pohľad som mu samozrejme opätoval.

,,Čo je Potter? Hádam si si nemyslel, že som tu, pretože chcem. IQ Hojdací koník je tvoja parketa, nie moja." zaškľabil sa. Chystal som sa niečo mu na to povedať, ale predbehol ma: ,,MOHOL by si už konečne ZDVIHNÚŤ ten svoj poondiaty ZADOK a spratať si tie kufre? Alebo je príliš ťažký že ho nedokážeš zdvihnúť?!"

Prudko som sa postavil. Boli sme od seba 1-2 centimetre ďaleko, moja hlava v miernom sklone dohora, tá jeho nadol. Vážne, asi mám nízky príjem vápnika a bielkovín. S tými mojimi 160 centimetrami fakt nikoho neohúrim.

,,Fajn,", odvrkol som.

,,Fajn," napodobil ma a poriadne sa zaškeril, odhalil pri tom svoj dokonale biely a rovný chrup. Napadlo mi, že sa zaškeril buď preto, lebo som od neho o dobrých 10 centimetrov nižší, alebo kvôli mojej jednoduchej, nikoho neurážajúcej odpovedi. Na toto fakt nemám náladu.

Zohol som sa, zdvihol svoje dva gigantické kufre, vystrel sa a... Zrazu bola moja tvár od tej jeho (nie doslova vzhľadom na Harryho výšku) asi tak pol centimetra, kvôli čomu som sa poriadne, a rozhodne PRÁVOM zachmúril. On sa len opäť zaškeril a posadil sa. Odložil som kufre hore do úložného priestoru na kufre (wau) a chystal som si sadnúť, keď mi niečo preletelo ponad hlavu. Zmätene som sa obzrel a uvidel som dva ďalšie kufre oproti mojim, v druhom úložnom priestore. Zavrčal som, až sa mi z uší parilo.

,,Prečo si dofrasa tie kufre, keď to dokážeš, nepreniesol sám?!" poriadne naštvane som naňho zvrieskol. 

On sa len ležérne pousmial a odpovedal: ,,Kde by v tom bola zábava?"

Otvoril som kabínové dvere so slovami ,,Potrebujem na vzduch" a hlasno ich zabuchol. Rozbehol som sa, snažiac s nevnímať hlasný smiech, ktorý teraz bolo počuť snáď v celom vlaku.

Finally! Dx