Láska až na bojisko

7.kapitola

Prechádzali sme cez kľukaté cestičky kráľovstva až sme došli do kráľovninho paláca, kde sa nachádza najväčšia knižnica v širokom okolí. Prístup tam má málokto, preto potrebujem Maskiho.  Nanešťastie sme stretli jeho matku. Hlboko sme sa jej uklonili. "Maski, čo tu chce toto dievča?" "Vaša výsosť, len sme sa chceli popozerať vo Vašej knižnici. Dali ste jej veľmi ťažkú úlohu, musí sa na ňu pripraviť." Kráľovná mierne prikývla, no naďalej na mňa zazerala. Netuším, prečo ma tak nemá rada. Veď s Maskim nemám nič, sme len kamaráti. Odišla, ani sa ho neopýtala, ako sa cíti. To je teda matka roka. Konečne sme našli knižnicu. Maski pokynul strážam, aby nás pustili dnu. Knižnica bola obrovská sieň s vysokými regálmi, v ktorých boli tisícky kníh. Ak tu niečo nájdeme, budeme šampióni. Zrazu som však zbadala regál s nápisom CUDZIE SVETY. Možno to nebude zase až tak ťažké. Podišla som bližšie a zrazu som ju zbadala. Hrubá kniha s nápisom SVET ĽUDÍ. Bola však príliš vysoko a naokolo som nevidela žiadny rebrík. Čo teraz? S nádejou že vytiahne nejakým zázrakom rebrík, som sa obrátila k Maskimu. On len pokrčil plecami. "Ak chceš, môžem ti dať stupáka." Skepticky som si ho premerala. Ak sa mu znova otvorí rana a jeho matka sa dozvie ako, pravdepodobne ma zabije. Pozrel na mňa, vedel nad čím premýšľam. "Neboj sa, mne sa nič nestane, budem v pohode." Prikývla som a on mi pomohol dostať sa hore. Už som tú knihu držala, bola však príliš ťažká a stratila som rovnováhu. Kniha som hodila a ona padla neškodne na zem. Ja som sa zaknísala a padla tiež. Vtom ma však Maski zachytil. Držal ma v náručí ako nevestu. Pomaly sa približoval tvárou ku mne. Vtom sa však rozleteli dvere a vpadli tam strážnici. Vydesil ich ten buchot, keď kniha padla na zem. Maski sa na nich zamračil a položil ma na zem. Stráže sa uistili že sa nič nestalo a odišli. S námahou som zobrala knihu a položila ju na stôl. Maski stál zamračene obďaleč. Asi rozmýšľal o tom skorobozku. Ja som sa radšej sústredila na knihu. Takže svet ľudí...Vyzerá zaujímavo. Internet, škola úplne iná ako tá naša a množstvo iných vymožeností. Keď som so študovaním skončila, obrátila som sa na Maskiho a prikývla, že môžme ísť. Spolu sme zamierili ku kasárňam, ani sa však nerozlúčil a bežal do tej svojej...

Týždne sa pomaly vliekli a moja misia sa čoraz väčšmi približovala. Maski sa so mnou od toho incidentu v knižnici príliš nebavil. Keď nás pridelili spolu trénovať, útočil ako keby som bola cudzia. Raz som to už nevydržala a spýtala sa ho, čo sa deje. "Nič." No jasné to určite. "Počúvaj onedlho odchádzam do sveta ľudí a vidieť sa budeme len cez víkendy. Tak láskavo vyklop, čo sa deje." "Nič, len som si uvedomil, ako veľmi sa o teba bojím. Iné svety môžu byť nebezpečné. Kiežby som mohol ísť s tebou. Ale nemôžem." Prikývla som. Jeho matka by to nikdy nedopustila. Nič sa nedá robiť. "Maski neboj, nič sa mi nestane. Viem sa o seba postarať. Aj tak si však cením, že máš o mňa strach. Ale neboj." Možno keď kráľovná uvidí, že jej misiu zvládam, nebude ak proti mne a možno potom by som sa mohla posnažiť o Maskiho lásku. To sú však ďaleké plány. Zatiaľ musím splniť, čo mi s jej sestrou prikázala.