Láska až na bojisko

1.kapitola

Volám sa Verdaĵo, čo v našom jazyku znamená zeleň. Toto meno mi dal môj otec predtým, ako nás opustil. Moja matka sa rozhodla, že najsľubnejšiu budúcnosť budem mať ako vojačka v armáde našej kráľovnej. Keď som mala 6 rokov, prihlásila ma do vojenskej školy. Vídam ju len keď máme voľno. Spolu so mnou chodí do triedy aj kráľovnin syn, Maski. Za tie roky sme si vybudovali silné priateľstvo. Maski je občas trochu arogantný, ale to sa dá zvládnuť. Na každom tréningu si kryjeme navzájom chrbát. On je síce kráľovnin syn, v našej vojenskej škole však žiadne výhody nemá. Akurát ku mne prichádza. Príde ku mne, zaškerí sa na mňa a štuchne ma do rebier. Ja ho zato udriem do pleca. Ani ním nehne. "No čo, pripravená na dnešný tréning?"  "Jasné, že hej." odpoviem a pozriem naňho. Ešte pár mesiacov a potom skúšky a staneme sa právoplatnými vojakmi. Toto "povolanie" má v našej krajine veľa výhod. Veľký majetok, uznanie... Maski sa na mňa pozrie tým jeho viemžesaniečodeje pohľadom. Ja odvrátim zrak. Má pravdu. Po tej poslednej skúške, keď sme museli týždeň prežiť sami v divočine, som si niečo uvedomila. Maskiho už dávno neberiem len ako kamaráta. Je vysoký, pekný,svalnatý. Obdivujú ho všetky moje spolužiačky.  On si to však nevšíma. Veď vravím že je občas arogantný. Ja si ho však získam. Zas ho udriem do ramena a spolu sa poberieme do ekzerceja, čo je vlastne naše cvičisko. Dnes budeme cvičiť s mečmi. Cestou sa zrazu Maski zastaví, to však na nás už kričí náš tréner. Maski si povzdychne a spolu vojdeme do tréningového priestoru.