Pulvis et umbra tenebris.[SK]

Útočisko?

Zhlboka sa nadýchol a so záujmom ju očami preskenoval. Taký on bol, kapitán Andrew Agony, ako žiarlivý pokrytec. Amália sa pod jeho pohľadom cítila nahá, jej mozog prestrelilo milión neviditeľných šípov.

Videl všetko, čo ona počas jeho neprítomnosti. Obaja vedeli, že by ju najradšej stiahol do útrob jeho šialenstva a tam s ňou prebral každú novú tvár, ktorú v jej myšlienkach ešte nevideli. Dokonca aj starca vo vlaku, ktorému vyliečila oko.

Ale nemohol, kvôli Amonovi po jeho pravici a služobnej vedľa Amálie
Amon vykročil ku schodom, čierny plášť s kapitánsko-guvernérskou hodnosťou ťahal za sebou. Až sa jeho vysoká postava vztýčila pred nežným telom podkapitánky.

,,Nemeníš sa, Amália, stále rovnako krásna, " povedal Amon a potom jej chytil dlaň, opatrne ju na ňu pobozkal. Vzápätí sa pri nich zjavil kapitán taktiež v plášti hodnosti.

Vzduch sa rozvíril, Amon naňho pozrel, zaregistroval majetnický pohľad kapitána Agonyho.
,,Pokoj, krstňa. Len ju vítam, " obránil sa. Andrew na to nereagoval, pohľadom prešiel na Amona až po tom, čo sa odtiahol.

Úsmev venovala guvernérovi. Jeho tmavá tvár bola bez zmeny, kozie uši s veľkými čiernymi rohmi bez jedného jediného vlasu na hlave. Oči mal ohnivé, lícne kosti ostré a bradu špicatú. Vyzeral strašidelne, pritom bol neskutočne príjemný. 

,,Aká bola cesta?" položil jej otázku a potom jej pomohol s plášťom. Hodil ho na Margaret, nevenoval jej ani kúsok pozornosti. Potom začal kráčať smerom k jedálni.

,,Amon," oslovil ho zamatový hlas, preto zastavil. ,,Áno, krstňa?" 
,,Potrebujem sa s Amáliou porozprávať." 
Pocítila za sebou veľké telo a jeho typický chlad. 
,,Nepôjdete na večeru?" spýtal sa Amon, možno dotknutým hlasom. Obaja pokrútili hlavou, Amália si ťažko vzdychla, ,,prídeme neskôr." povedala. Amon pretočil očami. 

,,Vy, mladí, neviete oceniť dobrosrdečnosť iných. Škoda dobrého jedla!" odkričal, po tom, čo sa stratil za rohom po vstupe do jedálne. 

Čelom sa otočila ku kapitánovi, prehliadla si zblízka jeho bledú tvár. Silno premáhala potrebu dotknúť sa jeho strniska na tvári. 
,,Nekuš si peru," napomenul ju.

Amália si až vtedy uvedomila, ako veľmi ju žmolí medzi zubami. Plytko sa nadýchla a vydala sa smerom ku schodom.
,,O čom si sa chcel rozprávať?" spýtala sa.

Odignoroval jej otázku, ani sa nenadýchol pre odpoveď. Len chápavo prikývla.
Kráčal za ňou, potom ju predbehol pred vstupom do kancelárie. Nie preto aby jej otvoril dvere, tie si musela sama podržať, inak by s nimi dostala po nose. 

Len čo dvere zavrela, ocitla sa nahá v čírej temnote. Bola v jeho jadre, v jadre moci svojho drahého Andrewa. Bol to jeho spôsob komunikácie a zároveň aj zvítania po tak dlhej dobe. Rovnako intímne ako uzdravovanie.  

,,Chýbala si," zarezenoval hlas v strede bubliny. Nemala šancu sa ani zahaliť, nevedela pohnúť rukami. Bola vystavená jeho očiam nahá. A nie len fyzicky, ale aj psychicky. Nebolo jedinej myšlienky, ktorú nevidelalebo ktorú by pred ním bola schopná ukryť. 

,,Viac než tvoja Karma?" spýtala sa. Zacítila frustráciu, ktorá ním prešla. Vedela si predstaviť, ako ho tým rozrušila. 
,,Nechaj." jednoducho ju zrušil. Nechcel sa rozprávať o jeho milenke, hoc bola odpoveď áno. Amália si odfrkla s posmešným úškrnom, viac to ale nekomentovala.

,,Čo to zápästie? Nevyzerá to dobre." Potom ucítila dotyk na predlaktí, oči privrela a zhlboka sa nadýchla. Niekedy sa stane, že telo nezregeneruje všetky zranenia. V tomto ale bolo niečo iné.