Piatok- 17:05
Týždeň ušiel, ako nič bolo to naozaj na nič, každý deň po škole hneď domov. Mobil som mala len do školy a potom mi ho zhabali a vlastne ani neviem prečo, nič také hrozné som neurobila.
,,Lyd? Lyyyyd!" kričí na mňa ako zmyslov zbavená. Ako ja nemám rada malé deti. ,,Dopekla čo je Zoe?" zakričím na ňu. Už ich mám naozaj dosť stále len niečo chcú a to som s nimi asi desať minút. Toto mi rodičia spravili napriek. V tom mi zavibruje mobil.
N: Tak teda o 19:30? :)
L: No len mám menší problém :/
N: Aký, možno ti pomôžem.
L: Musím strážiť bratrancov a neviem ako z tadeto zdrhnúť.
N: S tým viem pomôcť ;) o pol som u teba
Naozaj to napísal. Bojím sa čo vymyslel. Nepoznám ho veľmi dobre, ale nepripadá mi, ako ten typ čo sa hrá s detičkami.
19:13
O chcíľu tu je a ja nie som ešte ani osprchovaná. Jedine tu panikárim, že nič nestíham, čo je vlastne pravda. ,,Okej kľud Lyd to je v pohode, všetko úplne stíhaš." hovorím sama pre seba. Však pri najhoršom ma uvidí špimavú, smradlavú a nenamaľovanú. Skvele.
Nakoniec sa ukľudním a idem rýchlo do sprchy. Milujem, keď mo kvapky vody dopadajú na pokožku a kĺžu sa dole. Stojím tam a premýšľam o ničom. Nakoniec si nanesiem šampón, sprchový gél a vmasírujem ich do kože.
Hneď ako vypnem vodu dám na seba uterák a ide sa na zuby. Mám úchylku na čistenie a aj na upratovanie, musí to byť proste dokonale. Pri čistení kontrolujem čas. 19:20. Okej v pohode. Vypláchnem si ústa, osuším sa.
Na vlasy nanesiem kondicionér a vysuším ich a ide sa na maľovanie. Moc sa nemaľujem, ale dnes proste musím. Dám si bledo tmave očné tiene, čiernu linku a špirálu. Zvýrazním obočie a pery a moje maľovanie je na konci kedže make-up sa mi hnusý. Rýchlo bežím ku skrini. Stojím tam a neviem čo na seba. ,,Dopekla ja nemám nič na seba." mala by som ísť s babami na nákup. Jaaj jasné nemôžem mám zaracha. Nakoniec z nej vyberiem čierne rifle, čierny crop, ktorý ma na pravej strane ružu a nápis 'even the most beautiful thing can once bother.' Dám si moje conversy, ktoré majú tiež nášivku ruží. Posledný pohľad do zrkadla a som hotová.
19:28
Ešte dve minúty, asi ma jebne. Bojím sa a zároveň teším. ,,Crrrrn!!!" tohto zvuku som sa bála. Pomaly zbehnem dole a otvorím dvere. V nich stojí ten najkrajší chalan, aký existuje. ,,Ahoj." usmeje sa. Sakra Nash, prečo musíš byť tak pekný. ,,To je tvoj frajer?" spoza mňa vybehne Zoe. Stuhem. ,,Sakra Zoe choď sa hrať a neotravuj." poviem znechutene. Celá červená sa na neho pozriem. ,,Prepáč, poď ďalej." spravím krok do zadu a otvorím viac dvere. Bez váhania vojde dnu. Obzerá si ma od hlavy po päty. ,,Hodí sa ti to." nakoniec prehlási. Usmejem sa do zeme. ,,Tak ďakujem, a čo to je za plán ak smiem vedieť?" naozaj ma to dosť zaujíma. ,,Pozeraj." povie a chytí ma za ruku, skameniem. Ťahá ma do obývačky za deckami, ktoré hrajú človeče. Nenápadne mi naznačí aby som ho predstavila. ,,Ehm decká toto je... Nash a on je..." zaseknem sa. Dopekla čo on vlastne je? Môj kamarát? Alebo náhodný známy? ,,Som jej frajer." keď to dopovie skoro odpadnem. Naozaj to povedal. Naozaj? O čo tu ide? Potiahne ma k sebe a dá mi pusu na líce. Očerveniem. ,,A chcel by som ju niekam vziať ako..." ,,Princ princeznu?" Sarah sa rozžiaria oči. Miluje princezne. ,,Správne. Len vy tu nemôžte ostať sami, takže tu budeme s vami." vypúlim oči. Vážne chce byť tu? Prečo? ,,To naozaj?" zašepkám. ,,Spolupracuj." povie a stisne mi ruku. ,,No takže čo keby si pozrieme nejaký film?" navrhnem. Toto naozaj nedopadne dobre. ,,Áno! Pozrieme si Ariel?" Ariel je najobľúbenejšia princezna Sarah. ,,Skvelý nápad." Nash sa zapojí. Si robí srandu? Sadne si na náš obrí gauč a čaká kým pustím Ariel spolu a deckami.
20:02
Nash je naozaj super. Ležím na ňom a pozerám malú morksú vílu. Lepšie to byť nemôže. Decká sedia vedľa nás a sú doslova zažraté do deja. Jeho ruka sa dotkne tej mojej a prepletie si s ňou prsty. Toto bude pohroma. Čo ak to naozaj je len akože a ja sa tu nad ním rozplývam? Čo ak je to ken stávka? Viem, že mal už veľa báb, ale s každou bývalou je kamarát tak hádam sviňa nebude.
Nash
Sedím u nej na gauči a mám ju v náručí. Je naozaj zlatá. Toto divadieľko zašlo ďalej, ako som si myslel. Môj plán bol jednoduchý. Prísť, presvedčiť ju aby som u nej ostal, zbaliť ju a byť s ňou. Poznáme sa id troch. Vždy sa mi páčila, ale ona si na to nepamätá. Bolo to dávno a dosť sa od vtedy zmenila. Nečakal som, že bude až tak super. Aj keď som sa mal v pláne poriadne najebať toto je asi lepšie.
,,Idem sa napiť, chcete niekto?" ,,Ja!" všetci tí krpci začnú vrieskať. Lyd si vzdychne a ide preč. Postavím sa a idem sa ňou: ,,počkaj, pomôžem ti." vojdeme do dosť veľkej kuchyne. Majú to tu naozaj krásne. ,,Odšťav citróny, prosím ťa." kde tu majú cintróny? ,,A?" už sa chcem opýtať keď mi skočí do reči. ,,Prvá polička od spodu sú citróny a odšťav ich v tom veľkom prístroji naľavo." tak tá sa tu vyzná. Vytiahnem citróny a pustím sa do toho. Neveril som, že aj toto môže byť tak namáhavé. ,,Nash?" díva sa na mňa. ,,Áno?" ,,Ten stroj... Treba ho zapnúť." pozriem sa naň a zbadám kábel. Tak toto je trapas. Začne sa smiať a ja tu stojím ako úplný idiot. ,,Takže, ako dlho si mi to chcela tajiť?" nachvíľu skamenie ako by ju tá otázka prekvapila. Nakoniec povie: ,,Všimla som si to už na začiatku, ale myslela som, že ti to dojde." zasmeje sa. ,,Ha ha ha." uškrniem sa. Usmeje sa a ďalej vyberá ľad a hádže ho do džbánu. Nedokážem sa na ňu prestať dívať je naozaj zlatá. Vždy ju vidím z domu v okne ako prechádza. Závidím ľuďom, ktorý ju vidia, každý deň. Chcem ju pobozkať. Tak veľmi, ale neodpustila by mi to.
Lydia
Možno som paranoidná alebo sa na mňa vkuse díva. Snažím sa ho nevnímať. ,,Okej ehm... Vezmeš ho?" podávam mu džbán plný vody do rúk. Nechápavo sa na mňa pozrie no nakoniec ho zoberie.
Vojdeme do obývačky. O chvíľu z toho džbána neostalo nič.
,,Tak a čo teraz? Prespíš tu alebo...?" skočí mi do reči: ,,Ak to nevadí." usmeje sa. ,,Nie jasne v pohode." on? U mňa? V posteli? Tak dnešok je naozaj šialený.
Tadaaaaaaa. Ďalšia časť je tuuuuuu. Páči sa? Ak áno dajte votes a nezabudnite o tejto story povedať ďalej aby mala čím ďalej tým viac videní a aby skm vedela či sa vám páči :*
YOU ARE READING
Zabudnuté
Teen Fiction,,Čo je?" pýtam sa ho. Díva sa na mňa smutným pohľadom. ,,Nash?" pristúpim k nemu. Odbočí pohľadom: ,,Naozaj si to nepamätáš?" nadvihne obočie a chytí ma za ruky. Čo si mám pamätať o čo mu sakra ide? ,,O čom to hovoríš?" ,,O nás." Čože? O nás? ,,Ner...
