Zaspieval mi pesničku, ktorú som v živote nepočul. Bola krásna. A potom nastala ta chvíľa. Prišiel ku mne, kľakol si na kolená. "Louis Tomlinson, vezmeš si ma?"
Prišla ta chvíľa. Sekunda v živote, na ktorú človek nikdy nezabudne. Keď sa ho milovaná osoba spýta, že či s ňou strávi aj posledné roky života. Že či s ňou bude na veky. A presne to, teraz čakalo mňa. Tak dlho som na to čakal, na túto chvíľu. Každý deň som si predstavoval, aké to bude. Každým dňom som si myslel, že ten deň nikdy nepríde..
"Harry Styles, asi čakáš kladnú odpoveď." povedal som.
Chcel som ho čo najdlhšie napínať.
Nech ten môj milovaný debil zistí, aké to je.
Ale nemohol som dlho, veď predsa je to taká otázka..
"A dočkal si sa ju. Áno,vezmem si ťa Styles." povedal som, a videl som ako mu spadol kameň zo srdca. TAK! A je to tu.
Od teraz už nebude Harry Styles, ale Tomlinson. A prečo nie ja Styles?
Lebo takto to lepšie znie. Teda aspoň nám dvom.
Dohadovali sme sa na tom dlho, úprimne, presedeli sme nad tým celú večeru. Už sme spolu tak dlho rokov, a stále máme o čom rozprávať, stále máme kde chodiť, čo objavovať.. Baví ma s ním žiť svôj život. A možno aj preto si ho beriem. Žiadne tajomstvá.
Pre mňa bol Harry dokonalí človek od prvého momentu čo som ho spoznal. Zamiloval som sa od prvej sekundy. Čím ďalej som bol od neho, tým viac to bolelo. Čím viac sme museli predstierať že nie sme spolu... A že milujem Eleanor. Nenávidel som to, a bol som strašný herec.
Ale čo teraz? Teraz je kľud a pokoj, Žiadne predstieranie, žiadne hranie. Žiadne klamstvá. Iba ja, Harry, a to maličké. Dúfam, že v živote bude čo najmenej klamať. Naučím ho to... Viem, hovorím to ja, čo som kopu rokov klamal, ale nechcem aby išiel v mojích a Harryho šlapajách. Aspoň v tomto nie.
Tak toto bola moja životná večera. Už viem kde sa tak ponáhľal. Tieto novinky ma zarazili. A to som s ním chcel.. eh... no dobre. Teraz sa len modliť, aby to maličké sa narodilo zdravé, a hlavne živé..
Už dlho som o tom rozmýšľal.. O našej rodine a budúcnosti. Harry sa na mňa díval. Doslova zízal. "O čom premýšľaš? " nedalo ma to. Človek by chcel vedieť, čo si v tento deň myslíme..
"Človeka by nenapadlo aký bude tento deň krásny,však?" uprel na mňa pohľad jeho krásnymi kukadlami. Ja som mu len pevne stikol ruku. Už sa neviem dočkať, ako pôjdeme kupovať veci pre malú. Alebo to bude chlapec?
Musíme ísť za doktorom, aby sme to vedeli. Áno, je to tak. Ja som vždy nedočkavý, a rád nakupujem veci. Hlavne pre malé bábätká. A ešte keď to má byť moje... Bude to skvelé.
Harry sa zrazu zodvihol zo stoličky, a ťahal ma preč. Vyrušil ma zo snívania, ani neviem prečo. Vyzeralo to, akoby pred niekým utekal.. Obzrel som sa. Nemal pred kým, teda aspoň ja myslím. Nikto koho by sme poznali, tam nebol.
Alebo by mi niečo zatajoval?
