'Tak tu máte snímku bábätka. Fakt ste si s manželom nevšimli že ste tehotný?" pýta sa ma doktor, a ja cítim červeň na lícach.
Áno, je to tak. Ja a Louis budeme otcom. Myslím,že nie je krajší pocit ako to, že ste zo svojím partnerom niečo splodili.
Prešlo 5 rokov od nášho 'Hi' a 'Oops'. 5 rokov od nášho zoznámenia.
Nikdy som si nemyslel, že niekoho takého dokonalého ako je Louis budem mať za partnera.
Slzy šťastia sa mi rozkotúľali po tvári. Nikdy som si nemyslel že tento krásny pocit budem cítiť. Ale chcel by som to prežívať skôr s Louisom.
Ale ten... Ten je bohužiaľ doma, a .. POČKAŤ! On je doma! A sám! Preboha, ako ma to mohlo napadnúť, veď on sa tam zrúti!
Moje kroky pomalého tempa sa zrýchlili ku môjmu autu a zo zadychčaným dychom som otvoril dvere auta. Rýchlo som hodil veci dnu, a šoféroval som domov.
Totiž Louis odvtedy, čo sme sa priznali, veľmi vonku nechodil. Nie potom, čo nám robili. A nie potom, čo nám robia. Louis veľmi nemal rád prítomnosť iných ľudí potom, keď zistil ako nás berú. Myslia si, že to, byť iné, znamená že nemôžeme byť medzi nimi. Že patríme do nejakej karantény, či čo. Ja som ich nepočúval. Ale chudák Louis, si všetko bral k srdcu. Milujem ho, a to nejaké hlúpe reči hlúpych ľudí nezmenia.
"Zlatko som doma, zober si kabelku, peňaženku, kľúče, mobil a ideme!" Oznámil som Louimu. On na mňa prekvapene pozrel z poza rohu steny, zrejme ležal na gauči. Vyzeral ako malé dieťa ktorému sa oznámilo že sa ide na zmrzlinu. "A kde ideme? Zase medzi ľudí? Harry ty vieš že mi to nerobí dobre. A mimochodom, kde si bol? Od rána si sa neukázal. Nebereš mobil , a ani neodpisuješ na sms-ky. Mohol som sa tu zošalieť kým si prišiel!" Zosypal to na mňa, a ja som mu nevedel čo odpovedať. Veď predsa to, že som tehotný sa dozvie inak. Romantickejšie, samozrejme. Veď to nie je len taká malá vec.
Rýchlim krokom som došiel po schodoch do našej spoločnej izby kde sme trávili väčšinu času. Otvoril som niekoľko šuplíkov, a začal som hľadať malú krabičku. "Kde som ju len dal?" zašepkal som si pre len tak, že ani to Louis nepočul. No tak dobre, asi som nešepkal, lebo o pár sekúnd bolo z dolného poschodia počuť Louisov hlas "Čo potrebuješ Harry?" Ignoroval som to, i keď viem, že to nemá rád. Počul som kroky po schodoch. Sakra, musím to všetko zatvoriť, inak by vedel že niečo hľadám.
"Čo hľadáš? Toto?" Zobral malú krabičku zo stola vedľa postele. Ach jaj, prečo mám takú pamäť. "Louis, pre tvoje dobro, polož to." Opatrne som povedal. Nechcel som predsa, aby ju otvoril a zistil čo sa chystám urobiť. "A čo mi urobíš keď to nepoložím?" Keď to hovoril, nebezpečne som sa k nemu priblížil. Dýchal mi na hruď. Bolo to tak sexy.. Nemohol som odolať, a stisol som mu zadok. "Ahaa, pán Styles si chce trochu užiť. Niečo za niečo, hmm?" Oblízol si pery. Robí mi to naschvál, už od dávna. Vie, že sa neviem kontrolovať. Zhodil ma na posteľ. Nasleduje jeho vláda.. Miloval som to. A aj tak to vyzerá. Som tehotný. No neviem či stihneme tú večeru.. Pomali ale isto si rozopínal zips na svojich nohaviciach. Ja, ako otrok som sa len prizeral. Nevedel som, čo chce so mnou robiť. Siahol do skrinky vedľa postele, a vybral putá. Jasné Louisi, prečo nie, tehotný znásilnený muž priviazaný k posteli. Ale počkať, on nevie že som tehotný...
