Incredible ♥

3.

- áno, určite kvôli zime sa vracia naspäť domov. - povedala som ironicky načo sa zasmial aj Michal.
- Nečakal som, že sa v tomto dome nájde ešte nejaká dobrá duša. - povedal z chodby brat a jeho slová boli adresované mne.
- dobrá zase nieje ale najhoršia tiež nie. - dodala Lídia a jemne sa zasmiala.
Ako prichádzali do obývačky sa za bratom tiahol tieň, čo značilo, že tu nieje sám.
- ako sa tento satan k nám dostal? - povedala som medzi zubami. Z tienu sa vykľul Lamač krásy a môjho nosu. Takzvaný Thomas.
- chýbal som ti? - spýtal sa a zatváril sa ako malé decko.
- áno, konečne ti môžem zlámať rebrá. - povedala som a vyskočila som zo sedačky s cielom, akým som už všetkým oznámila.
Thomas sa reflexívne uhol a nasledne sa pobral na útek. Môj brat nedal a nemohla som ani len mu eštee jednu vraziť na druhe líce, aby mohol mať krásne červené obidve líčka narovnako.
Brat ma chytil a nepustil ma.
- pusti ma. - precerila som. Musela som vyzerať smiešne, ale vzhľadom na situáciu , kedy všetci stáli v pozore a sledovali s mŕtvym výrazom na tvári čo spravím, som si myslela pravý opak.
- nemožeš zase vraziť môjmu ďalšiemu kamošovi Zoy! - povedal vážne brat a stále ma pevne držal.
- ale môžem, keď ty si vždy takých nájdeš, že by som im najradšej zamedzila prístup kyslíka. - odvrkla som a ďalej som sa pokúšala sa vyslobodiť z jeho zovretia.
- ale Zoy, uklidni sa, nikdo ti nič nespravil. - podporila ho aj Lídia.
- áno? A to čo mám teraz namiesto nosa? To som si spravila sama. - ukludnila som sa a prestala som sa aj mykať.
- kámo, to si bol vážne ty? - spýtal sa vážne brat Thomasa.
- nevidno, tak pekne to neurobí nikdo. - povedal drzo.
- beriem na vedomie. Ale Zoy by sa mala už ukľudniť. Sestička ,už si mu jednu dala a tá by stačila. - povedal brat a zdvihol jeden prst.
- Mám pre teba obchod. Ak budete ako tak vychádzať nechám ťa tu samú celý týždeň. - táto ponuka ma zaujala.
- hmmm... Čo znamená ako - tak vychádzať? -
- Ďakujem že sa pýtaš, ja budem v poriadku. - dodal ironicky.
- Tým som chcel povedať, že nepríde ku žiadnemu fyzickému kontaktu. - ukázal prstom na obidvoch ľudí, čiže mňa a Thomasa.
- za ponuku mi to stojí, ale nech on odíde a neprovokuje. - jemne som sa na neho zamračila. Drzo sa uškrnul a dodal.: Smola Pinochio, budeme u Vás. - pokrútila som nad ním očami, pretože ponuka sa mi viac ako velmi páčila.
Išli sme si sadnúť späť k hororu a dopozerali sme ho. Pri konci si k nám sadli aj chalani. Boli ticho čo mňa potešilo, lebo keby henten čo i len cekol cez môj film, tak by mi bolo jedno o čo všetko som prišla jediným dotykom jeho líca.
- A dnes tá nová.- zasmial sa potichu Thomas.
- Videl som ju, je to riadna šupa kámo.- odvetil braček.
- zazerala po mne. - pochválil sa. Nebavilo ma to počúvať, tak som sa na nich otočila a zasyčala:- pssst-
Ako naraz prevrátili očami a pokračovali akoby sa nič nestalo.
- Kámo ale vyhliadol si ju už celý futbalový klub. V šatne sa o nej bavili.-
- To som nebol na jednom jedinom tréningu. Vždy tam preberáme nudné veci a teraz toto. - utrúsil.
- kokos schlad sa a buďte ticho. - povedala som im ešte raz.
- Zoy nezávid. Raz aj ty taká budeš, keď sa... vyliečiš. - dopovedal braček. Jak ja ho milujem. On nie, aby sa ma zastal, on do mna ešte džubne, aby som ho mohla v noci, ked bude spať sekla sekerou.
Iba som sa na nich pozrela a už som nemala silu im niečo odvrknúť. Iba som sa zvihla zo sedačky so slovami:
- Ďakujem za večer. - a zabuchla som sa vo svojej izbe. Zobrala som si pyžamo a zaliezla som do sprchy.
Cestou do kúpelne som počula, že sa dole rozprávali, ale nevenovala som im pozornosť.
Zatvorila som sa a nechala som kvapky vody nech ma uvoľnia od všetkeho zlého a nechutného.