Kúzelný svet

Eli

***

Keď som už držala kľučku od dverí, započula som ako na mňa mama kričí. Samozrejme som sa musela vrátiť. ,,Čo je, prečo na mňa voláš? " Mama mi hneď odpovedala: ,,Chceš ísť naozaj v týchto nohaviciach?"  Ja som sa len na ňu začudovane pozrela, a potom som sa pozrela na svoje nohavice. Hneď som zbadala väčšiu dieru presne medzi nohami. Ja som sa len usmiala, trochu začervenala a bežala hneď do izby aby som si prezliekala rifle.

Dala som si dole rifle a hodila ich rovno do koša, pochybujem že by sa dala zašiť. Potom som otvorila skriňu a hľadala (rozmýšľala) aké nohavice si vyberiem. Za pár sekúnd som ich aj mala vybrané. Vybrala som si obyčajne modré rifle, ktoré boli na kolenách roztrhané.
Rýchlo som si ich obliekla, a hneď vybehla k dverám. Tentokrát som išla ku zadným dverám, napadlo ma ze pôjdem na koni. Zároveň tam bud rýchlejšie a aspoň sa s ním prejdem. Keď som vyšla von namierila som si to do stajne, ktorá bola len pár metrov od domu.
Vošla som do stajne a išla rovno k poslednému boxu, kde bol môj kôň. Vola sa Amulet, je to žrebec. Je to čierny mustang, líši sa tým ze je od normálnych koní o niečo väčší. Mam ho strašne rada a nikdy ho neodpustím, zoberiem si ho aj na Slovensko rodičia budú musieť súhlasiť. Pi pár minútach som si ho osedlala a vyšla s nim von, dala som mu vodu aby sa napil a okamžite som s nim vybehla preč.

Namierila som si to k Elinemu domu, je tak 1km od nášho. Po zhruba pätnástich minútach som dorazila k jej domu, zosadla som a Amuletovu uzdu som priviazala o plot a išla k hlavným dverám.
Keď som bola pár metrov od domu do cesty mi skočili malé bielo-čierne
mačiatko.
Nemohla som odolať, hneď som si kľakla a začala ho hladkať.
Po par minútach hladkania som sa spamätala a zodvihla sa zo zeme, mačiatko som si zobrala na ruky
a s ním som išla ďalej k dverám.
Prišla som k dverám a zaklopala, nečakala som dlho a otvorila dvere jej mama. ,,Dobrý deň je Eli doma? "  Hneď som sa opýtala. ,,Ahoj Lucy, nie, nieje doma pred piatimi minútami odišla, ale kde? To neviem.",, Aha ďakujem, skúsim ju nájsť. ",, Dobre, keď ju nájdeš odkáž jej, nech sa vonku nefláka dlho." 
Ja som len prikývla, ešte raz poďakovala a odišla.

Keď som odchádzala mača som položila na zem a išla k Amuletovi, po ceste k nemu som rozmýšľala kde by mohla byť. No nič ma zatiaľ nenapadlo.

***

Tak tu je ďalšia časť po trochu dlhšiom čase. Za chyby sa ospravedlňujem a dúfam ze sa vám páči...