Nedotknuteľní

×27×

Ešte v tú hodinu sme zmizli z Tokya a zanechali obyvateľom ostrovov poplašnú správu.
Connor ju tam nechcel nechať, vravel, že treba urobiť viac ale umlčal ho môj prosebný pohľad.
Zrejme si uvedomil, že robí to, čo pred dvomi rokmi.
A tak sme nabrali smer Ázia a leteli slnečnou oblohou preč.

Ubytovali sme sa v turistickej ubytovni.
Boli to vlastne jednoizbové chatky s umývadlom, posteľou, pieckou a  chladničkou.
Záchody spolu so sprchami boli v chatke v strede areálu.
Zamierila som práve tam.
Vyzliekla som sa a neveriacky sa na seba pozrela.
Nepáčilo sa mi byť taká... Chudá, bledá, nevýrazná. Nazvite si to ako chcete.
Vstúpila som do sprchy a rýchlo sa začala umývať.
Na verejných toaletách človek nikdy nevie.

Vysušila som sa, obliekla si voľné zelené šaty, ktoré mi dala Makayla a so špinavými vecami v ruke sa pobrala do mojej chalúpky.

Každá bola inej farby. Mne prischla červená.
Na posteľ som hodila prádlo a vyšla vonku.
Bola som nesvoja.

Kto to v tom Tokyu bol?
Určite som ho videla vo Veľkej Vojne.
Tale to byť nemohol, podľa toho ako rozprával alebo?

Kto, kto, kto...
Generál Joe? Nie. On nemal taký hlas a nebol ani taký vysoký.

Frustrovane som si prešla rukami po tvári a snažila sa rozmýšľať.
Nikto ma nenapadal ale vedela som, že som ho určite videla a aj počula.

Niekto zrazu poklepkal prstom hneď vedľa mňa po drevenom zábradlí.

„Ahoj... Pán vetra." Pozdravila som Connora.

„Zle si ma pomenovala, vládkyňa zeme. Má to byť Connor nespútaný rovnako ako jeho živel."

Zasmiala som sa a s úsmevom pokrútila hlavou.

Connor ma uprene pozoroval.
Bála som sa, že uvidí mŕtvolu, čo ja.

„Už som ti niekedy povedal, že úsmev ti pristane?"

„Smola. Práve si ma od toho odradil."

„Ale no tak." Prišuchol sa ku mne a spolu sme sledovali hviezdnu oblohu.

„Ešte stále nič?" Spýtal sa ma zvedavo a ja som vedela, že myslí kŕč.

„Nie." Vydýchla som. „To čakanie je najhoršie."

Chápavo sa na mňa pozrel a zmenil tému.
„Joshua od správcu vyprosil gril. Nemáš na niečo chuť?"

Už dlho nie.

„To by bolo fajn." Opätovala som mu úsmev a vzápätí ho rýchlo schovala.

„Videl som ho." Zasmial sa na mojom maskovacom pokuse.

„To ma nezaujíma."

„A čo ťa zaujíma?"

Uškrnula som sa a bez slova ho obišla.
Vybrala som sa k Joshovej fialovej chatke, kde už Aiden potajme svojími schopnosťami rozložovala oheň.

Započula som rýchle kroky a o chvíľu ma silné ruky schmatli za boky a vyhodila na plece.

„Connor!" Kopala som do neho a smiala sa. „Pusti ma!"

Samozrejme to by nebol Connor, keby ma poslúchol.

A tak sme prišli ku Aiden. Connor ma zložil na drevenú stoličku. Neušiel mi Makaylin iskrivý pohľad.

Usmiala som a započúvala sa do večerných zvukov.

Pocítila som slabé volanie prírody ale tentokrát som netúžila s ňou splynúť a  tak som mohla ten pocit ľahšie ignorovať.

„Aký chceš steak, Sam? Krvavý, stredne prepečený alebo prepečený?" Opýtal sa ma Josh.

„Zlatá cesta."

„Takže stredne prepečený."

Prikývla som hlavou a usmiala sa na Connora nesúceho poháre s vodou.
Jeden mi podal.

„Čo je to?"

„Nejaký drink."

„Alkoholik."

„Kdeže." Zatiahol a ja som sa zasmiala.

„Prestaň ma rozosmievať." Nasadila som neutrálnu tvár a vážne si odpila z pohára.
Nápoj bol celkom sladký ale cítila som tam dosť zreteľne prítomnosť alkoholu.

Joshua mi podal steak a ja som ho do seba horko-ťažko napchala. Po každom hlte sa mi prevracal žalúdok a hrozilo, že ho hocikedy vyvrátim. Každý kúsok som zapila jediným dostupným nápojom. Ani som sa nenazdala a už som mala v sebe tri poháre.

Connor mi chcel naliať ďalší, ale stopla som ho.
Volanie prírody na mňa teraz viac doliehalo. Stálo ma dosť námahy neutiecť a nesplynúť.

„Deje sa niečo?" Spýtal sa ma Connor, keď si všimol moju grimasu.

„Nie...len už nechcem."

Naši susedia pustili latino hudbu.
Zasmiala som sa a prv než sa Makayla dotkla Connora, som ho vytiahla na nohy.

„Kde ideme?"

„Tancovať." Odpovedala som jednoducho a pribehla k počerným ľuďom, ktorý už tancovali.
Privítali nás s povzbudzovacími pokrikmi.
Nerozumela som im ani slovíčko ale podľa našej reči tela sa dovtípili, že sme takýto druh tanca nikdy netancovali.

Chytila som Connora za ruky a snažila sa napodobniť ženy. Neskôr mi došlo, že tento tanec nie je vhodný pre kamarátov a tak som ho potiahla späť k nášmu grilu.
Connor ma však zastavil a zasmial sa nad mojim nechápavým pohľadom.

„No tak, Sam... Upokoj sa." Zašepkal mi pri uchu.

Tebe sa to ľahko povie, keď máš v sebe minimálne promile.

Pookriala som a opäť začala tancovať zvláštne kroky.

Neskôr som sa fakt upokojila a smiala sa z každej maličkosti.
Ľudia tlieskali a onedlho nás od seba odtrhli čiže sme tancovali s inými partnermi.

Na konci pesničky som poďakovala chlapčekovi, čo so mnou tancoval a pobrala sa späť k našej gril party.

„Zabávaš sa?" Spýtala sa ma odmerane Makayla. Zdalo sa mi, že som tam počula varovanie.

„Dá sa." Odvetila som s prižmúrenými očami a sadla si k Aiden.

„Vypadá to tak, že Connora z tade dneska nedostaneme." Zasmiala sa Aid a kývla hlavou k skupinke detí, ktoré ho obkľučovali. Malé slečny sa domáhali jeho pozornosti a každej vyhovel. Musela som sa nad tým pousmiať. Niekde hlboko vo mne sa usadil pocit, ktorý ma pri tom obraze príjemne hrial. Nedalo sa ho nijako zbaviť a tak som sa zasnívala.

Hneď ako sa na oblohe zjavilo slnko, a my sme začali baliť našu grilovačku, mnou opäť prebehol bolestivý pocit.
Keďže Connor niekde šiel, na starosť si ma zobral Josh a rýchlo so mnou bežal do jeho chatky.
Neušli mi znepokojené pohľady ľudí, ktorým sme sa chceli vyhnúť.

Vľúdne ma položil na posteľ a začal sa nervózne ošívať.
„Nechceš vodu? Jedlo? Vankúš? Deku? Čo mam urobiť?"

„Nič. Prejde to." Precedila som pomedzi zuby a pevne chytila do rúk povliečku.

Fajn, Sam... Hlavne v tichosti.