Nedotknuteľní

×21×

Tá naša krátka konverzácia po mojom prebudení bola posledná pekná chvíľa s Connorom.
Po tom, čo sa mu Makayla, prezývaná taktiež Kay, vyplakala na ramene a povedala mu ako som jej odvrávala, ma vkuse prenasledoval a dožadoval sa aby som sa jej ospravedlnila.

Skorej vyjde slnko na západe a zapadne na východe ako sa jej ospravedlním.

A za čo? Za to, že som odmietla otročiť?

Mám právo povedať nie, keď ma to ničí.

Avšak nebola som taká sviňa a nechodila na tie ich vyšetrovateľské stretnutia.
Radšej som sa prechádzala po záhrade a raz za čas nechala vyrásť zopár kvietkov.
Dokonca som si aj trošku zahádzala hlinovými guľami a nacvičovala kamennú stenu ale že by som od rána do večera cvičila? Vylúčené.

Akurát som čítala nejakú knihu o horninách, keď mi do izby vtrhol Connor a vlastnoručne ma vytiahol z postele. Vzpierala som sa celkom slušne avšak ako som už dávnejšie spomenula, on a jeho živel sú nepremožiteľná dvojka.

„Ak ma ideš zase prehovárať o mojej prehroznej vine, môžeš sa rovno otočiť a odísť." Búrila som sa a kopla ho do nohy.
Prudko ma pritlačil o stenu, aby som mu neublížila a nebezpečne blízko zašepkal.
„Potrebujeme ťa dolu... Takže pôjdeš buď dobrovoľne alebo nasilu."
„Nech si slečna dokonalá príde po mňa sama. Možnože ju zase rozplačem."
„Prečo si ku nej taká?"
„Hovorí sa tomu vzájomná neznášanlivosť. Čo ona mne to ja jej. Začarovaný kruh. Karma."
„Kay by ti toto nikdy neurobila."

Sucho som sa zasmiala.
„Najväčšia tma býva pod lampou, Connor. Zapamätaj si to... Ak dovolíš, rada by som si prečítala túto nesmierne zaujímavú knihu o nerastoch, čo mi darovala tá vaša Kay." Mykla som hlavou k posteli, kde sa nachádzala.

„Nedovolím."

„Počul si tam niekde otáznik?"

Connorovi myklo kútikmi, čo ma dosť vytočilo.

Tak ja sa tu snažím rozprávať aký je sprostý a on sa na mne smeje?

„Máš ísť dole. Súrne." Zopakoval a uvoľnil zovretie okolo mojich lakťov.

Rukou mi naznačil nech idem prvá. Pretočila som očami a rázne vykročila von z izby.

Dolu ma už čakali. Na monitore boli články o zničenej prírode a mne po rukách prebehli nepríjemné zimomriavky.

Makayla sa krútila na sedačke a pozorovala ma prižmúrenými očami.
Najradšej by som jej ten pohľad vrátila ale sledovalo ma priveľa oči.
Tak som si len slušne sadla a prehodila nohu cez nohu.

„Connor spomínal, že ste v Stredisku našli nejaký odkaz... Nevieš, kto by ho tam nechal?"

Svoj zrak som namierila na menovaného.

Čo všetko jej ešte vytáraš?!

„Podľa mňa ide o úplne neznámeho človeka. Tale je dávno mŕtvy."

Takisto aj Robin a Jake, ktorým Veľká vojna vzala život.

„Tale?" Opýtala sa.

Chcela som jej odpoveď, že áno, no predbehol ma Connor.

„Démon, čo sa jej živo zjavoval v snoch a skoro ju zabil."

Potichu som zavrčala a snažila sa ukľudniť.

Načo tu som? Connor ma pozná. Nemusím počúvať ako ma zrádza.

„Ach tak... Ako si ho zabila?"