Nedotknuteľní

Prológ

„Connor!" Zvreskla som z plného hrdla a smiala sa ako divá.
Zase to robí!
Využíva moje slabiny na úkor svojho šťastia!
Jeho prsty mi neposedne blúdili po bokoch a krku a ja som sa pod jeho silnými nohami metala.
Zrazu prestal a perami sa mi obtrel o ucho.
„Súhlasíš s mojou ponukou, Sam?"
Po tvári sa mi rozlial široký úsmev a otvorila som oči.
„Mala by som?"
„Myslím, že hladina tvojho močového mechúra sa blíži ku kritickej hranici. Pár sekúnd ďalšieho šteklenia a..."
„Súhlasím." Skočila som mu do reči, načo na mňa pozrel jeho zvlaštnými očami.
„Ako, láska?" Robil sa hluchým a ja som prevrátila oči.
„Áno, Connor. Súhlasim s tvojím návrhom vyskúšať lezenie po skalách." Nadvihol obočie. Ten pohľad som poznala.
Chcel viac.
„...Bez poistky." Dodala som s hlasným výdychom.
Connor zo mňa s víťazným úsmevom zišiel a ja som sa rozbehla na záchod.
Boli sme na dovolenke v Alpách.
Prenajali sme si malý apartmán, ktorý ochraňovali vysoké stromy navôkol.
Voňalo tu nádherne. Každým nádychom som cítila borovice a príjemné vlhko.

Bez schopností sa nám žilo lepšie.
Nemusela som sa báť žiadného vydierania z mužskej časti našej dvojice. Avšak niekedy mi chýbali. Myslím schopnosti.
Vydierania mám dosť aj bez nich.

Aiden s Joshom sú teraz v Grécku. Z Ameriky sme odleteli spoločne, avšak ich cesty viedli ďalej na juh.
Drž sa, Sam... Už len štyri dni a budete na Connora dve.

Vyšla som zo záchoda a smerovala k spálni, kde som nechala Connora.
Ležal bruchom na posteli a s niekým telefonoval.
Po špičkach som prešla ku lôžku a hlasno sa vedľa neho zvalila.
„Áno... Samantha zase neposlúcha."
Hodil na mňa očko a lišiacky sa usmial. Neveriacky som otvorila ústa.
„Hej, súhlasila!... Ani ja tomu nemôžem uveriť."
Zasmial sa a ja som sa naklonila k mobilu, aby som počula, s kým volá.
Najpv som počula len silný vietor, no potom aj hlas Josha.
Ten by som si s nijakým nepomýlila.
Prevrátila som oči.
Už zase? Connor sa mu venuje viac než mne.
Ľahla som si na vankúš a pozorovala ho.
Pery sa mu radostne pohybovali.
Začala som sa nudiť.
Prisunula som sa bližšie k nemu, nech mi venuje pozornosť.
Ani ním nehlo, avšak v jeho očiach som videla, že si to všimol.
Pobozkala som ho na krk. Mykol sa.
Pokračovala som ďalej po jeho sánke až som sa mu neviem ako dostala rovno pred tvár. Zatínal sánku a mobil už nemal pri uchu tak natlačení. Trúfla by som si povedať, že určite už Josha nepočul.
V jeho očiach som zbadala varovanie.
Samantha, ak...
Nadvihla som obočie.
Tak?
Privrel oči a ja som sa usmiala.
Nalepila som sa mu na horúce pery a zahrabla prsty do jeho vlasov.
Začula som, ako mobil dopadol na matrac a následne zacítila jeho ruky na mojom chrbte. Pomaly postupovali dole.
Odlepila som sa od neho a žiarivo sa usmiala.
„Môžeš si hovoriť, čo chceš, Connor. Ja mám najlepšiu techniku, ako ťa donútiť, niečo urobiť."

Pozerala som sa na strmu skalu a okolo mňa fúkal suchý vietor.
Neposedne sa mi hral s vlasmi a mikinou.

Oľutovala som svoje rozhodnutie ísť sem. Connor vedľa mňa sa rehotal a točil okolo svojej osi.
„No nie je to úžasné, Sam? Oooch! Takýto vietor už nikdy nezažiješ!"
Chcela som mu niečo odvrknuť, ale pri pohľade na jeho žiariace oči, som sa musela zasmiať.

Je s ním prepojený tak isto, ako ja so zemou.
On túži byť vo vzduchu a ja na pevnej zemi.

Prikročil ku mne a náruživo ma pobozkal.
„Je čas, Sam."
Vystrašene som mu pozrela do oči.
„Bojím sa."

Teraz, bez schopností, mi nič okrem lana nezabezpečí istotu, že sa nezabijem.

A to mi práve chýba.

Connor sa pousmial.
„Zvládneš to." Pevne ma zovrel vo svojom náručí a po niekoľkých utešujúcich slovách pustil.

Ruka v ruke sme pristúpili k studenej skalnej stene.
„Pôjdem hneď za tebou." Ubezpečil ma a ja som sa s hlasným nádychom načiahla po prvej medzere.
Nohou som sa zaprela do malého výčnelku a vytiahla sa hore.

Naposledy som sa takto štverala vo sne, keď mi Terram oznámila, že ovládam Zem.

Postúpila som vyššie a pod sebou začula Connora.
„Ide ti to skvelé!"

Pche.

Šplhala som ďalej až sa mi zdalo, že podomnou nič nie je.

Len smrť.

Strach ma ovalil v plnej sile a prudko som sa pritlačila k stene.
„Connor! Ja ďalej nemôžem!"
Dlane sa mi neskutočne potili a hrozilo, že skĺznu z pevného bodu.
„Sam, upokoj sa! Ty to zvládneš!"
„Nie, Connor!" Noha sa mi v panike vyšmykla. Našťastie mi ju chytil a dal naspäť na miesto.
„Ideme dole?"
So zavretými očami som prikývla.
„Fajn." Povzbudivo ma stlačil za nohu a naviedol ju do najbližšej medzere.
Avšak práve vtedy zafúkal silný vietor a strhol ma dole.
Končeku mojich prstov sa šuchli o drsný kameň a ja som letela dole.
„Sam!" Skríkol Connor, ale už bolo neskoro. Letela som strmhlav dole.
Ruky som bezmocne vystrela k oblohe a dúfala, že mi tam niečo vkĺzne.
Ešte stále som si nezvykla na to, že žiadna liana ma nezachráni.
Avšak niečo sa mi rýchlo obmotalo okolo nôh a tesne nad zemou zabránilo môjmu pádu.
Splašene som dýchala a sledovala kamennú zem podomnou.

Pol sekundy.... Pol a bola by som mŕtva.

Zdvihla som hlavu a uvidela liany.

To snáď nie je možne!

Natiahla som ruku a pár sa ich ku mne načiahlo.

Došľaka!

Opatrne ma zložili na zem. Vyľakane som pozerala pred seba.

Čo sa deje?

Connor zliezol dole a šokovane na mňa pozeral. Iste tu namiesto mňa čakal len mŕtvolu.
Rozbehol sa ku mne a tesne predomnou sa hodil na kolená.
„Si v poriadku, Sam?"
Ohmatával mi tvár a pobozkal ma na čelo.
„Connor..." Zašepkala som.
„Psst..." Pevne ma objal a hlavu položil do záhybu medzi mojim krkom a plecom.
Prekvapilo ma, keď som na ramene pocítila slzu.
Connor sa nepravidelne natriasal z čoho som usúdila, že plače.
Roztrasenými rukami som ho pohladila po chrbte.
„Vrátili sa."
Nechápavo sa na mňa pozrel lesklými očami.
„Kto sa vrátil, Sam?"
„Schopnosti."

Touto časťou otváram pokračovanie Vyvoleních.
Dúfam, že to nebol veľký prepadák a časť sa páčila.
Popravde... Akosi sa bojím dvojku písať. :DDDD
Čakám na vaše komentáre, holky!