We are no longer children

Ja som ti to hovoril!

Paige

,,Nazdar susedka" otvorím dvere pred ktorými stojí vysmiaty Wolter. Už je to týždeň čo sa spolu normálne rozprávame. Musím uznať, že mi naozaj chýbalo jeho kamarátstvo. S Johnom sa síce stále neznášal, ale ja som to už neriešila. Je to medzi nimi.

,,Ahoj" usmejem sa a odstúpim od dverí, aby vošiel dnu.

,,Máte niečo jesť? Naša chladnička plače prázdnotou a mňa to tiež chytá za srdiečko" priloží si ruku k jeho vypracovanému bruchu.

,,Pohľadaj si niečo, ale makaj zachvíľu príde John a predpokladám, že ho nepotrebuješ vidieť" zasmiala som sa a sadla som si na barovú stoličku a sledovala som ako nám vyjedá chladničku.

,,Wolt!" zakričal Max zo schodov a zbehol dolu.

,,Ty si sa zbláznila!?" skríkol na mňa prekvapene Wolt. A ja som v tej chvíli mala pocit, že ten chalan fakt neni normálny, a že ani nevie čo hovorí.

,,Ty si sem chcela priviesť toho idiota, keď tu je tvoj brat?" začal vyvádzať, ako keby mal uniknúť smrtiaci plyn.

,,Čo ak sa nakazí tým jeho kokotizmom? Strašná predstava!" zhlboka začal dýchať a tváriť sa, akoby vyhlásili tretiu svetovú a Max sa z toho smial. Musím uznať, že je skvelý herec. Zaslúži si Oscara.

,,Nenadávaj pred mojim bratom a baví ťa stále urážať môjho frajera?!" prekrížila som si ruky na hrudi.

,,Správaš sa ako malý" zabijem ho pohľadom, ale samozrejme náš zlatý Wolter sa iba usmeje.

,,Poď ja ťa postrážim Max" chytí ho za ruku a ťahá ho k dverám. Nechám ich tak, aj tak by už Max celý večer mrnčal, že chce ísť k Woltovi, až neuveriteľne moc si ho za ten čas obľúbil.

Wolter

Áno, viem, že to bolo úplne detinské, ale keď mne ten človek tak veľmi vadí. Myslí si, že mu všetko patrí a tvári sa akoby mu patril celý svet. Nechápem, čo na ňom Paige vidí...

,,Tak čo drobec..." pohladkal som ho po vlasoch.

,,Aká rozprávka?" usmejem sa na neho. Je tak zlatý a oči má rovnaké ako Paige. Nekontrolovateľné, nespútané, divoké a hlavne plné energie presne ako oceán.

,,HALOOOO" kýva mi pred očami Max asi som sa trocha zabudol.

,,No tak?" zažmurkám a čakám názov rozprávky.

,,Autička" povie s úsmevom od ucha k uchu. Fajn, tak dnešný večer asi strávim v spoločnosti bleska McQueena.

Ani nie v štvrťke filmu mi oťaželi viečka a ja som zaspal, zobudil som sa na vyzváňajúci zvonček. Zdvihol som hlavu a Max tiež spal ako zarezaný a rozprávka už pomaly končila. Znova sa domom ozval hlas škriekajúceho zvončeka. Donútil som sa postaviť a odšuchotal som sa pred dvere, pred ktorými stála Paige.

,,Max spí" oznámil som jej a odstúpil som od dverí aby vošla dnu.

,,Neprišla som po Maxa" sadla si vedľa neho na sedačku a zapozerala sa do televízora. Vyzerala strašne smutne.

,,V tom prípade ti niečo ponúknem?" pomalým krokom sa presuniem do kuchyne.

,,Nie, vlastne chcem len sedieť a pozerať rozprávky, doma som sa cítila strašne sama" ľahla si k Maxovi. Dosť ma to prekvapilo, rýchlo som sa otočil a vrátil k nej.

,,A kde je ten tvoj nagelovaný kok...John" opravím saz keďže vidím, že nechce počúvať ako urážam jej frajera.

,,Rozišli sme sa..." Pretočí očami a sklamane sa na mňa usmeje.

,,No povedz to..." vyzve ma s úsmevom, presne vie čo mám na jazyku.

,,Hovoril som ti to..." pretočím oči a snažím sa zakrývať svoju obrovskú radosť.

,,Čo urobil ten kokot?" Sadnem si k nej a snažím sa z jej tváre niečo rozčítať.

,,Povedal mi, že načo mu je frajerka, ktorá mu ani nedá" mykla plecom. Neviem či sa mi to iba zdalo, ale nevyzerala byť ani smutná, ani nahnevaná. Iba sklamaná.

,,Kokot jeden keď ho nájdem ja ho..." Napli sa mi svaly na celom tele. Keď ho nájdem asi ho zabijem.

,,Ukľudni sa" zasmeje sa a hlavou kývne k Maxovi. Asi má pravdu vážne by som nemal zjapať.

,,Prepáč ale nevyzeráš byť kvôli tomu taká smutná." Prehovorím a so strachom čakám na jej reakciu.

,,Prečo by som mala byť smutná? Je to idiot" zasmeje sa.

,,Som len sklamaná, chápeš mala som ti veriť" usmeje sa na mňa.

,,No to si mala" zasmejem sa aj ja. Nechápem čo je to dievča zač, ale páči sa mi...

😍😍😍

Ľubkam vas💜