We are no longer children

ZNOVA SUSEDIA

,,Mami som doma!!" zakričím hneď, ako prekročím prah dverí.

,,Ahoj Paige, ako bolo v škole?" zakričí mi mama z kuchyne. Z mamou mám skvelý vzťah. Samozrejme sa občas pohádame ale to je asi normále.

,,Nuda ako vždy. Inak videla som suseda nosiť krabice, konečne mu niekto ten byt kúpil?" sadnem si za stôl kde už mám nachystané jedlo. Oproti v byte býva sused a už veľmi dlho sa snaží predať byt, keďže je až moc luxusný a to sa rovná drahý. Nik ho nechce.

,,Áno, a neuveríš kto ten byt kúpil" mama si sadne oproti mne.

,,Johny Depp?" zamyslím sa.

,,Jeho predošlí vlastníci" mama dopovie, v mojej hlave sa začne skladať skladačka, a keď ju úspešne poskladám, tak mi až zabehne. Nie, nie a nie!! To nemôže byť pravda. Veď predošlí vlastníci sú...

,,Blackovci?" zaklipkám očami a modlím sa za zápornú odpoveď.

,,Áno! A dnes večer k nám prídu na večeru!" mama natešene zatlieska.

,,Ty si ich pozvala?" nahnevane zvriesknem.

,,A nemala som?" zarazene sa spýta.

,,Jasné že nie!! Pre boha!" vložím si hlavu do dlaní. Oni sa vrátiť proste nemôžu.

,,A to ako prečo?" mama nadvihne obočie.

,,Ešte sa pýtaj" nahnevane vzdychnem.

,,No tak prepáč. Ale myslela som, že keď ste boli s Woltom takí dobrí kamaráti, že si sa po jeho odchode dva roky s nikím nerozprávala a s nikím si sa nechcela hrať, ale stále si sedela vonku v tej starej skrini, tak že budeš rada, keď ho znova uvidíš!" trochu rozhorčene mama prehovorila.

,,Mala som päť!" urazene poviem.

,,Ale chýbal ti, dva týžne si po večeroch plakala a hovorila mi, že ho ľúbiš" teraz sa už zasmiala.

,,Mamiii!" zvrieskla som. A ona sa iba smiala.

,,Ja na tej večeri nebudem" urazene som povedala.

,,To sa uvidí" sprisahanecky sa na mňa pozrela. Už som spomínala, že moja mama je šialenec?

,,Paige?" dobehne ku mne môj braško. Má tri roky, ale je strašne zlatý.

,,Čo chceš drobec?" čupnem si k nemu. On ma chytí za ruku a ťahá ma do jeho izbičky.

,,Poď sa so mnou hrať" ukáže na autodráhu.

,,Jasné" obaja chodíme autíčkami po dráhe, Max o niečom stále melie ale ja ho nepočúvam. Stále myslím na Woltera. Ako teraz asi vyzerá? Pamätá si ma ešte? Každopádne na tej večeri byť nemôžem bude to hrozne trápne. Čo mu asi tak poviem? Ahoj, neviem či si ma pamätáš, ale ja som tá s ktorou si sa hrával na tajných agentov, tá ktorá ťa na rozlúčku pobozkala na pery a rýchlo utekala preč. Usmejem sa nad tou spomienkou. Chýbajú mi tie detské časy.

Meggie: nezajdeme niekam?

Paige: môžme za 10 minút v parku.

Odošlem a už ani nečakám na odpoveď, postavím sa a idem sa chystať.

,,Mami! Idem von!" zakričím a už otváram dvere, keď ku mne nabehne mama.

,,Do večere nech si doma!" to si buť istá. Pomyslím si.

***

V parku ma už čaká Maggie.

,,Ahóój" pozdravíme sa a navzájom sa objímeme. Je to moja najlepšia kamarátka.

,,Tak kam ideme?" spýta sa a trasie sa od zimi.

,,Čo tak pizza? Pozývam!" navrhnem a Meggie prikívne.

,,Ale najskôr si poďme niekam zapáliť" usmejem sa na Meggie. Ona je zásadne proti fajčeniu. Ani ja nie som zástancom fajčenia ale občas, keď ma niečo strašne štve tak si zapálim.

Prečo sa museli vracať? Nemohli ostať tam kde boli?

,,Počúvaš ma ty vôbec?" podozrievavo sa na mňa pozrie Meggie.

,,Jasné" zaklamem. Stále mám v hlave toho Woltera. Bude to fakt trápne.

,,Aha, a čo som povedala?" nadvihne obočie.

,,Prepáč...a čo si vlastne hovorila?" ospravedlňujúco sa usmejem. Chvíľu sa tvári urazene no hneď to z nej opadne.

,,Že k nám do triedy príde nový chalan" zatlieska ako malé decko. Mne až tak do smiechu nie je, keďže presne viem kto ten chalan je. Bývame v malom mestečku a prisťahuje sa sem niekto raz za uhorský rok.

,,A ty to odkiaľ vieš?" spýtam sa zarazene.

,,Hovorila nám to triedna, na triednickej cez ktorú si ty spala." povie trocha vyčítavo. Megie je jeden z tých ľudí, ktorí sa učia, majú dobré známky a učiteľky ich majú radi. Za to mňa nenávidia asi všetci a dnes cez triednickú som bola tak unavená, že som zaspala a musela som byť po škole.

,,Dúfam, že bude pekný..." zasníva sa Megie.

,,Mne to je jedno" nezamyslene skonštatujem.

,,Čo si taká? Vždy keď má prísť nejaký nový chalan, tak sa tešíš" podozrievavo sa na na mňa pozrie.

,,Ale tetaz sa neteším" vzdychnem si.

,,Prečo mám pocit, že ty o tom vieš viac."

,,Je to Walter Black" poviem s pohľadom zabodnutým do zeme.

,,Kto??" zvrieskne asi na celý park.

,,Dobre si počula a nezjap tak!" zahundrem.

,,Myslíš toho Woltera s ktorím ste boli v škôlke najlepší kamarati a potom si dokonca hovorila, že aj frajeri?" zvrieskne.

,,Áno a najhoršie na tom všetkom je, že ich mama pozvala dnes na večeru" poviem ešte zúfalejšie.

,,Ouuuu, počkať! Dúfam, že ma za neho nevimeníš" začne sa strašne rehotať.

,,To nie je vtipné" poviem s pokerfacom.

***

S Megie skočíme na tú pizzu. A neviem ako je už šesť hodín.

,,Už asi budem musieť ísť" prehovorím so strachom. Bojím sa. Neviem či viac toho či si ma pamätá alebo nie.

,,A čo keby si na tú večeru proste nešla" navrhne Megie.

,,Moja mama je blázon" pozriem sa na ňu vážne.

,,No a tak sa pohádate, nemôže ti kázať s kím sa máš a s kím sa nemáš stretávať" mykne plecami.

,,To máš pravdu" tak ja tam ptoste nejdem. Len to dopoviem a už mi volá mama.

,,Áno?" zdvihnem to sebaisto.

,,Už sú tu a čakáme len na teba" povie kľudne.

,,Ale ja neprídem" aj ja vyzniem kľudne.

,,Fajn, tak ja ťa ospravedlním tým, že si sa cez tú vašu detskú lásku stále nepreniesla a preto si radšej ušla." ale to nie je fér!

,,Preboha, len to nie!" skríknem do telefónu. Tým by ma asi už úplne zabila.

,,Za desať minút som tam" rezignovane odpoviem. Na druhej strane započujem výťazné skríknutie a mama následne na to zruší.

,,Odprevadíš ma?" spýtam sa tak nahnevane, že keby to bolo fyzicky možné tak mi z uší ide červená para.

,,Tvoja mama je naozaj cvok" skonštatuje Megie, keďže som celý čas mala mobil na reproduktore.

,,Mne niečo hovor" zahundrem.

Ták je tu ďašia, úprimne dúfam že sa vám tento príbeh bude páčiť.

Každý vote/komentár poteší.

                                            I ❤ YOU.