Zo srdca

Už si preč

Býval si na miestach kde ťa dnes nevidieť.

Chceme ťa čakať, ale už neprídeš.

Bez teba svet je už úplne iný.

Bez smiechu, prázdnejší, chladnejší, sivý.

Naveky žiješ v nás, aj keď nám ťa vzali

a zhora sleduješ naše pády, zdary.

Spolu sme kráčali, spolu sa smiali.

Spolu sme žili, kým si sa vzdialil.

Prečo si musel ísť?Prečo tak skoro?

Prečo sme museli povedať zbohom?

Raz každý pochopí, prečo si išiel.

Raz nám to vysvetlíš, ukážeš zmysel.

Tam, kde krik márnosti a prosieb nečuť,

oddychuj v pokoji, za nami nesmúť.

Kde ťa už netrápi bolesť viac,

budeme všetci raz s tebou stáť.

Keď príde čas, znovu sa stretneme

a všetci spolu za stôl si sadneme.

Smútok a trápenie úsmevom pretneme.

Dovtedy na teba spomínať budeme.