Chlapec čo kráčal tmou,
vždy sám a stratený,
slepý bol, nevidel
kúsky skla na zemi.
Videl len záblesky
matného svetla,
ďaleké vábenie
slabého tepla.
Vykročil za šťastím,
no cítil len bolesť.
Po každom kroku
mal v nohách viac črepín.
S vypätím všetkých síl
dosiahol koniec.
Bol z neho mladý muž,
iný než predtým.
Nakoniec našiel,
čo hľadal predlho.
Svetlo a teplo
mal teraz na dosah.
Svetlo sa stratilo
a teplo spálilo
končeky prstov,
aj pásku na očiach.
YOU ARE READING
Zo srdca
PoetryMoje malé básničky. Slová vo veršoch, ktoré majú vyvolať určité pocity. Prípadne sa najlepšie čítajú v istom citovom rozpoložení a stave srdca a duše. Veselé aj smutné. Prajem príjemné čítanie :) Cover od @SweetReVeLuv
