Nygmobblepot [15+]

Časť 13

Nasledujúci týždeň Edovy ubiehal naozaj pomaly. Každodenné vyšetrenia a prehliadky ho začali otravovať, navyše sa cítil stále vyčerpaný a zo stáleho premýšľania nad nedávnymi udalosťami ho pravidelne bolievala hlava.
Jedinou motiváciou aby neutiekol, boli listy od Oswalda v ktorých mu každodenne želal uzdravenie.

Každopádne, blížil sa koniec týždňa, rovnako ako aj Edové prepustenie z nemocnice.
Keď nastal deň prepustenia, Ed sa nemohlo dočkať toho, že sa konečne  dozvie čo sa stalo. Pravdupovediac, viac ako na pravdu sa tešil na Oswalda.

Okolo obeda prišiel doktor do nemocničnej izby.
"Zdravím pán Nygma cítite sa lepšie?"
Spýtal sa, vytiahol si pero a zapisoval do notesu.
"Oveľa lepšie pán doktor. Myslíte, že ma dnes môžete prepustiť?"
Odpovedal a pozrel spýtavým pohľadom.
"Neprišlo k žiadnym ďalším komplikáciám a ako vidím, nabrali ste dosť síl. Nejaké bolesti hlavy?"
Spýtal sa ďalšiu otázku a všetko si zapisoval.
"Nie žiadne bolesti hlavy, ako hovorím už mi je naozaj lepšie a cítim ako zbieram silu."
Zaklamal Ed a ústa vykrivil do grímasi ktorá mala pripomínať úsmev.

"To som rád." Usmial sa doktor a pokračoval.
"Takže ak vám je už naozaj lepšie nevidím dôvod aby sme vás tu naďalej držali. Lenže minimálne mesiac budete musieť byť pod niekoho dozorom. Srdce môže kedykoľvek zoslabnúť, zastaviť sa alebo skolabovať a v tom prípade by bolo dobré, mať niekoho kto by vám pomáhal. Máte nejakého známeho kto by bol ochotný? Kohokoľvek. Rodinu, kamarátov, priateľku...priateľa."
Pri poslednom slove zdvihol jedno obočie a stále pozeral na Eda.

Eda ako prvý napadol Oswald ale nemohol to povedať nahlas.
"Hej, jasné. Mohol by som si zatelefonovať?"
Spýtal sa Ed z myšlienkou že zavolá Jimovy.

"Samozrejme. Telefón je na chodbe hneď vedľa dverí."
Odpovedal doktor a odišiel.

Keď sa Ed  postavil z postele zatočila sa mu hlava. Dotácal sa k dverám a napokon na chodbu kde uvidel telefón. Prišiel k nemu a vytočil číslo Jima.
Po chvíli sa na druhom konci ozval známi Jimov hlas.

"U telefónu Jim Gordon."
Zaznel Jimov hlas v sluchadle.

"Ahoj Jim, to som ja Edward."
Oznámil Ed.

"Oh ahoj Ed. Ako sa máš? Je ti lepšie?"
Začal Jim klásť otázku za otázkou.

"Áno jasné je mi fajn. Dnes mi doktor povedal, že môžem opustiť nemocnicu ale..."
Začal Ed ale Jim mu skočil do reči.
"To je super Ed."
"Ale má to háčik. Potreboval by som niekoho kto pre mňa príde. Nemám sa ako dostať domov a "ty vieš komu" zavolať nemôžem."
Povedal Ed.
"Chápem. Prídem pre teba hneď ako to bude možné Ed."
Odpovedal.
"Dobe budem teda čakať. Vďaka ti Jim."
Poďakoval Ed a myslel to úprimne.
"Rádo sa stalo."
Odpovedal Jim a položil sluchadlo.

Ed sa vrátil späť na izbu, zbalil si všetky listy od Oswalda, prezliekol sa do svojich šiat a čakal kým príde Jim.

O dve hodiny - pre Eda to bola celá večnosť - prišiel Jim.

"Zdravím Ed si pripravený?"
Spýtal sa z úsmevom.
"Som pripravený už celý týždeň."
Povedal natešený Ed že konečne uvidí Oswalda.

"Super tak môžeme ísť."
Povedal Jim a obaja odišli z nemocnice.
Vonku nastúpili do auta, Jim si sadol za volant, naštartoval auto a išiel smerom Edovmu domu.

"Penguin ťa už čaká."
Začal Jim.
Ed sa len usmial a Jim pokračoval.

"Ja proste tomu nechápem. Akoto že vy dvaja...."
Nedopovedal, pozeral pred seba a zasmial sa.

"Je na tom niečo vtipne Jim?"
Spýtal sa Ed a začínalo to v ňom vrieť.

"Klídeek Ed. Nemyslel som to v zlom, proste by ma to nenapadlo ani vo sne že ty a Penguin. Wow."

"Odkiaľ to vlastne vieš?" Spýtal sa Ed a pozeral von oknom.

"Penguin mi to povedal. No skôr sa prezradil. Zavolal mi stým, že či by som ťa neprišiel pozrieť do nemocnice. Keď som prišiel za ním, bol na dne. Naozaj sa o teba bál, a prosil ma aby som spravil všetko preto aby si bol v poriadku. Musím uznať, že to čo cíti on k tebe, je skutočne úprimné."
Dopovedal Jim a Ed sa zasa len usmial.

Zvyšok cesty boli obaja ticho.
Keď Jim zastavil pred domom Ed vystúpil z auta.

"Ja musím isť do práce. Máme nahlásený prípad z Arkhamského ústavu a som tam potrebný."
Povedal Jim cez otvorené okno auta.

"Jasné Jim. Som ti vďačný za všetko. Maj sa." Odpovedal Ed.

"Vidíme sa neskôr."
Povedal Jim a odišiel.

Ed sa bez váhania vybral k sebe domov. Vyšiel na svoje poschodie a zabúchal na dvere vlastného bytu.

Po chvíli sa otvorili dvere za ktorými stál Oswald.