Keď odchádzala, chvíľu sa na neho iba usmievala a hladela mu hlboko do orieškovohnedých očí. Vlasy mu ako vždy padali do čela a ona mala chuť mu ich postrapatiť a dať preč z dohľadu.
On pri pohľade na ňu mal najväčšiu chuť pobozkať ju na pery. Neurobil to.
Nie dokedy si nebol istý.
Odrazu sa mu však iba hodila okolo krku a vdychovala jeho vôňu.
„Za čo to bolo?“ spýtal sa prekvapene, no z jeho tváre neodchádzal úsmev.
„Dnešok som si vážne užila.“
Keby len vedel, že už dávno sa nemal o čo báť.
YOU ARE READING
awkward
Short StoryMožno to bolo celé iba trochu trápne. Trochu divné. No pre ňu to bolo vždy niečo, čo jej úplne rozjasnilo deň. Vedel to všetko však aj on? Pre všetkých, ktorí si kedy prišli divní, trápni, alebo sa len snažili zapadnúť a zlyhali. Pretože všetci sm...
