Stráca sa v čase ✔

2.kapitola

,,Pokiaľ sa čas bude vracať naspäť, budeme mladšie a mladšie," pokračovala Sunset.
,,A to je ten obrovský problém?" nadvihla obočie Rarity.
,,Ja som tu neni odjakživa. Prišla som sem, keď som mala desať," vysvetlila Sunset a hlas sa jej triasol. ,,Pokiaľ budem mať opäť desať, čo sa stane?"
,,No..." zatiahla Twilight a napravila si okuliare. ,,Kedy presne si sem prišla?"
,,Dva dni pred narodkami, takže 3.3," odvetila po chvíli.

Twilight začala na papier písať nejaké výpočty a kresliť rôzne grafy. Po chvíli hlasno vzdychla a pozrela na dievčatá, ktoré napäto čakali, čo z nej vylezie.

,,Nerada to hovorím, ale pokiaľ sa nemýlim, budeme mladnúť ako povedala Sunset. No zároveň..." chvíľu nič nehovorila a potom im ukázala zaškrkaný papier. ,,Podľa mojich výpočtov zmizneme z tohto sveta hneď, ako príde deň nášho narodenia."
,,Ale to znamená, že budem žiť už len devätnásť rokov!" došlo Applejack.
,,Aj ja," pritakala Rainbow.
,,Môže byť niečo horšie?" lamentovala Rarity.
,,Môže," ozvala sa Sunset a všetky sa na ňu otočili. ,,Som o rok mladšia ako vy. Takže zomriem o rok skôr."
,,Nie tak úplne," zašepkala Twilight. ,,Prišla si sem v desiatich, keď bolo 3.3.  dva dni pred tvojimi jedenástimi narodeninami. To znamená, že hneď ako bude koniec toho dňa, zmizneš. Predtým si tu totiž neexistovala."

Sunset sa zahmlilo pred očami a prudko sa chytila stoličky. Cítila ako sa jej točí hlava a srdce jej prudko bije. Nechcela zmiznúť. Nechcela opustiť kamarátky. Opatrne sa vystrela a chystala sa odísť z miestnosti. Pinkie ju chytila za ruku, no Sunset pokrútila hlavou a vyšla na chodbu.
Prechádzala po tichých chodbách školy a obzerala si ceny, medaile a poháre , ktoré stáli a viseli vo vitrínach.
Pri jednej vitríne sa však zastavila. Boli tam jej fotky ako kráľovná plesu. Pozrela na svoju tvár a následne na šaty, korunku a všetko ostatné. Takže takto ju všetci kedysi videli. Ako zlé, protivné a nenávidené dievča.
Odvrátila zrak a vyšla von. Sadla si na prvý schod a prezerala si fotografie. Na všetkých bola s kamarátkami, ktoré však mala len krátku chvíľu. Nechcela ich opustiť. Nie teraz, keď si získala ich dôveru.
Náhle narazila na fotografiu o ktorej si myslela, že ju dávno odstránila. No očividne jej to srdce nedovolilo. Hľadela na displej mobilu ako prikovaná a bála sa čo i len pohnúť. Akoby to bolo posledný krát, čo tú fotku vidí.

Zdá sa jej to, alebo na tej fotke bola vážne šťastná?! Prečo bola k nemu taká odporná? A vlastne ku všetkým? K čomu jej to bolo?

,,Sunset? Čo tu robíš tak sama?" začula povedomý hlas.

Otočila sa a zbadala Flasha ako si ide prisadnúť. Rýchlo schovala mobil a

,,