Dážď mi zmýva aj to posledné spomienky na toto leto. A ja pomaly zaspávam. Keď tu zrazu počujem, ako kamienok narazil na moje okno. Vystrčím hlavu z okna a neverím vlastným očiam. Pod mojím oknom stojí na nitku premočený, usmievajúci Rain. Vybehla som za ním vonku a objala ho. Je to až neuveritelné ako rýchlo som sa do tohto chlapca zaľúbila.
Týmto sa chcem ospravedlniť za takmer 4 mesačnú neaktivitu. Ale som na strednej prvý rok a nieje to vôbec také ľahké ako som si to predstavovala. Dúfam že už budem aktívnejšia aspoň z polovice veď sama viem aké je to keď chcete vedieť pokračovanie ale autor prestane písať.
Stay alive |-/.
