Suspensive (Sk- Zayn Malik)

Absolutely in love

Našťastie.. skúšky som zvládla vynikajúco.Neviem ako je to možné....Možno to bude ním.On je teraz môj stred vesmíru.Moje slniečko, čo mi každý deň rozjasňuje obzor.Môj maliar, ktorý mi maľuje pestrejší svet.Je to nádherný pocit byť milovaná.Akoby som konečne zahodila tú ťažobu, čo ma ťahala dolu a vzliezla.Teraz už viem ako sa cítia vtáky.Sú slobodné, voľné, tak ako teraz ja.A to všetka vďaka nemu.Je úžasné čo dokáže jeden človek.Človek tak záhadný a predsa otvorený.Nenávidený (Idiotský haters -_-) a predsa dokáže milovať.Nežný a zároveň nebezpečný. Tak plný protikladov a predsa pre mňa dokonalý.Láska je zázrak.Keď dokáže spojiť dvoch ľudí z úplne odlišných svetov, tak dokáže všetko........Som neskutočne šťastná, že som ho našla.Ani si to neviete predstaviť....

A tak ubiehali dni,týždne, mesiace.Obaja sme mali hlavu v oblakoch a nebol deň, kedy by sme sa nevideli aspoň na pár minút..Prišla zima.Všetko okolo zasypala snehová prikrývka.Stromy posypal práškový cukor, kvety sa stratili a vietor si pofukoval pieseň ľadu.Vonku bolo počuť detský smiech, pred oknami rástli snehuliaci a nohy samé od seba lietali do vzduchu.Vločky snehu hladili tvare ľudí a čas Vianoc sa pomaličky blížil.....A potom prišla jar.Príroda sa pomaličky prebúdzala k životu.Prvé kvietky sa dožadovali slniečka a zvieratá sa prebúdzali zo zimného spánku.Aj na stromoch sa objavovali prvé púčiky.Vzduchom sa niesla jarná nálada a sneh vystriedal jarný dážď.Naše mesto sa premenilo na mesto dáždnikov....

V prvý jarný víkend mi niekto zaklopal na dvere izby.Zrovna dnes to bol už 5 mesiac, čo sme sa so Zaynom dali dokopy.Áno počítam to.Je to pre mňa dôležité. ,,Môžem?" ozval sa jeho hlas. ,,Keby ti poviem nie, odídeš?" usmiala som sa od ucha k uchu. ,,Ty vieš, že nie." otvoril dvere a vtiahol ma do dôverne známeho náručia. ,,Som rada, že ma v takýchto veciach nepočúvaš." pritúlila som sa tesnejšie k nemu. ,,Ja tiež." pobozkal ma na vlasy. ,,Mám pre teba prekvapenie...Niekam pôjdeme.. čo ty nato??" ,,Asi mi nepovieš kam...?" zaklipkala som očami.Zasmial sa a frnkol mi po nose ,,Potom by to nebolo prekvapenie." Šla som sa teda prezliecť.Vedela som, že z neho znova nič nedostanem.Ako zvyčajne...Dnes bol jedným z teplejších jarných dní a konečne bez dažďa.Nieže by som ho nemala rada.Ja milujem dážď.Dokažem sa hodiny pozerať ako jeho kvapky stekajú po okne a vytvárajú abstraktné obrazce.A večer po daždi, keď bosá vyjdem na záhradu a prechádzam sa po mokrej tráve, do tváre mi fúka večerný vánok...Je to nádherný pocit.Odporúčam ;)....

Obliekla som si obtiahnuté sivé džíny, cez hlavu som si pretiahla čiernu mikinu s obrázkom tučniačika a na nohy som si obula čierne conversy. Na vlasy som sa vykašľala.Aj tak mi ich znova rozcuchá vietor. ,,Môžme?" podišla som k nemu a dala mu riadneho francuzáka. ,,Teraz už áno." usmiala som sa mu do pier a odtiahla sa.Zažiarili mu oči.Konečne orieškové.Nakoniec som si ich zamilovala ešte viac ako modré.Som rada, že vždy ,keď sme sami je sám sebou.A k tomu patria aj jeho krásne oči.Vzal ma za ruku a ťahal ma dole po schodoch von.O bránu bol opretý bicykel. ,,Sadaj." vyzval ma a ukázal na riadidlo, ktoré bolo väčšie ako u iných. ,,Ale...veď sa vysypeme..." Zasmial sa. ,,A čo keď.Aspoň budú spomienky.." potiahol ma bližšie ku sebe.Jemu sa to povie.On nie je taký strachoprd ako ja..Opatrne som si sadla.Zayn už sedel na svojom mieste.Tam kde by som normálne mala sedieť aj ja..Lenže my nie sme normálny, takže nič, čo robíme nemôže byť normálne.Chápete?? ,,Budeš cezo mňa vidieť?" spýtala som sa.Mala som strach.Položil mi ruku na plece. ,,Cath, neboj sa.Viem čo robím...Myslíš, že by som robil niečo, čo by ti mohlo ublížiť?" Pokrútila som hlavou a jeho ruku som zovrela v mojej. ,,Veríš mi?" ,,Áno." ,,Tak ideme na to..Drž sa." pevne som sa chytila riadidiel, zatiaľ čo on šliapol do pedálov.Bicykel sa pomaly pohol.Zozačiatku som ich kŕčovito zvierala no postupne som sa začala uvolňovať.Vietor mi narážal do tváre a sfarboval mi ju doružova.Zatvorila som oči a užívala si to.Vlasy mi viali dozadu ako zástava a vlnili sa v rytme jari.Neviem prečo som sa bála.So Zaynovej hlavy vždy vzídu len vynikajúce nápady :3 ...Ten pocit bol neopísateľne nádherný.Ľudia za nami otáčali hlavy a potmehúdsky sa usmievali.Stavím sa, že im behalo po hlave niečo ako Ach mladosť...

Bicykel zastavil blízko jedného kopca.Zoskočila som z neho a vrhla sa na Zayna. ,,Si úžasný." sladko som ho pobozkala na jeho božsky krojené pery. ,,Pre teba všetko." opätoval mi bozk a naznačil, aby som ho nasledovala..Po namáhavom výstupe na kopec sa mi naskytol tak krásny pohľad...že sa mi až plakať chcelo.A veruže mi aj pár sĺz ušlo.Podišiel ku mne zozadu.Položil si bradu na moje plece, jednou rukou ma objal okolo pásu a druhou mi zotrel slzy šťastia, ktoré mi zmáčali oči i tvár. ,,Neplač." vnoril nos do mojich vlasov. ,,Bože je to tak...." nemala som slov.Znova som si prezrela červenú deku rozprestetú na tráve, na ktorej boli porozkladané dobroty od výmyslu sveta aj so šampanským. ,,Čím som si to zaslúžila??" stále som nemohla uveriť, že sa mi nesníva. ,,Tým, že si." venoval mi bozk. ,,Ja..ja neviem čo mám povedať.. nemám slov.." cítila som ako jedna slza opustila svoje miesto.Palcom mi ju zotrel a jemne ma vzal za ruku. ,,Nemusíš hovoriť nič..." Spolu sme si sadli na deku.Z kopca bol nádherný výhľad na celé mesto pod nami.Kedže sa blížil večer bolo porozsvecované lampami.Žiarili v šere ako malé hviezdičky.A postupne ich pribúdalo.Zatiaľ sme sa navzájom kŕmili dobrotami...Padla tma..Slnko zapadlo a vyšiel mesiac.K svetielkam v diali sa pridala aj tie na oblohe. Zayn vytiahol plastové poháre a nalial nám šampanské. ,,Na nás." zodvihli sme poháre.Štrngli sme si, pobozkali sa a odpili si.Presunula som sa bližšie k nemu.Objal ma rukami a spolu sme sa pozerali ako postupne zhasínajú svetlá na domoch.Hviezdy a mesiac však svietil stále. ,,Ďakujem..." ,,A za čo?" spýtal sa. ,,Za toto.Za teba...Za všetko." ,,Pokračuj.." spýtavo som sa ne neho pozrela. ,,Ani nevieš ako dobre sa to počúva." pobozkal ma na pery.Odložili sme poháre na bok a ľahli sme si na deku.Cítila som teplo sálajúce z jeho tela aj cez vrstvu oblečenia.Aspoň trochu ma to zahrialo.Chytil ma za ruku, no potom sa odtiahol. ,,Si studená." zamračil sa. ,,Je mi fajn." ,,Prečo si mi nepovedala, že je ti zima??" prísne sa na mňa pozrel. ,,Nechcela som odtiaľto odísť." rozpačito som pokrčila plecami.Jeho pohľad zmäkol.,,Poď pôjdeme.. aj tak je už tma."....Zbalili sme veci a opatrne zliezli dole.Znova sme nasadli na bicykel a vybrali sa domov......

,,Počkaj..zastav tu." ukázala som hlavou, keď sme šli okolo jedného klubu.Zdalo sa mi, že baby by tam mali dnes byť.Samozrejme zastavil, ale očami si pýtal odpoveď. ,,Mali by tu byť baby.. pôjdem ich pozrieť.." ,,Mám počkať?" ,,Nie netreba.Asi sa zdržím.." Tuho som ho objala. ,,Ešte raz ďakujem.Si ten najúžasnejší chlapec akého si dievča môže priať..." ,,Platí to obojstranne." pobozkal ma a 'odfrčal' na bicykli.... Zamierila som do klubu...To som ešte nevedela, že ho už asi nikdy neuvidím.....

Túto časť chcem venovať môjmu dvojčátku, Bibuške, Stanuške a všetkým, ktorý snívajú o svojom "princovi na bielom koni"....