My favourite place-floor

1.4K 44 2
                                    

Pozrela som na svoj rozvrh...Utorky som mala prednášku o 14:00.Fuuuu. To mám ešte času..

Zišla som dole na raňajky. Hodiny nad rámom dverí ukazovali pol osmej.

Nezdalo sa mi, že som už tak dlho hore. To tá hudba. Dokáže ťa pohltiť a už nevnímaš nič. Len melódiu, rytmus, text, slová. Akoby si sa premiestnil do inej dimenzie a všade naokolo poletovali noty. Nádherná predstava.

Mama už krájala chleba a natierala ho maslom a marmeládou.Keď ma zbadala usmiala sa. Položila predo mňa šálku čaju a krajec chleba položila na tanier. ,,Dobrú chuť."

,,Vďaka... Ideš dnes do práce??" spýtala som sa jej. ,, Dnes mám voľno.Prečo??" čudovala sa a podľa jej výrazu som usúdila, že skúša uhádnuť čo mám zalubom. ,,Noooo" napínala som ju ,, nechceš niečo podniknúť?? Prednášku mám až o druhej..." ,,Jasné prečo nie.Najeme sa a môžme ísť." usmiala sa. Očividne ju potešilo, že chcem ísť s ňou.

,,Počkaj idem sa prezliecť!" zakričala mama a zmizla v spálni.Tak som sa teda aj ja - aby sa nepovedalo - odpratala do izby. Navliekla som na seba sivé rifle, ktoré boli podobné mojim očiam, biele voľne tričko cez ktoré som si prehodila sivú riflovú bundičku a obula som si čierne conversky.Skúsila som si dáko upraviť moje vlasy, ale znova si zo mňa robili prdel a tak som ich sponou zachytila do ležérneho drdolu.Ešte som doladila náušnice, nahodila špirálu a vyšla z izby.

Keď som zbadala mamu, padla mi sánka. Vyzerala ako 20 ročná.Z pliec jej viseli biele voľné kvetované šaty, ktoré boli takmer po zem.Obuté mala biele balerínky na platforme a gaštanové vlasy jej volne splývali na chrbát. ,,Teda mami ideš von so mnou alebo ideš na rande??" hvizdla som.Začervenala sa.No vážne.Halóó. Kde ste dali moju mamu?? ,,Ehm, páčim sa ti??" ,, Vyzeráš úžasne.... Ale nezabudni si bundu alebo niečo." ,, Och. Jasné." zaliezla späť do spálne a keď sa vrátila holé plecia jej zakrývala krémová šatka. ,, Ide sa!" zavelila, chytila ma pod pazuchu a vyšli sme von.

Prechádzali sme sa len tak po námestí a pozorovali okolie.Na to, že bola jeseň, slniečko stále hrialo.Fúkal jemný vánok a rozcuchával mame vlasy.

,,Sadneme si??" spýtala sa zrazu a ukázala na lavičku pri okraji námestiu a na začiatku parku. Prikývla som.

,,No nie je krásne??" oči jej žiarili. ,,Je." usmiala som sa, zatvorila oči a vnímala hladenie vánku na mojej tvári.Chcela som sa oprieť dozadu, lenže som zabudla na jeden maličký nepodstatný detail- táto lavička nemala operadlo...A tak som skončila na zemi.

,, Nie je ti nič??"

,, Som v poriadku."

AU.TO BOLELO.

Neskôr sme sa vybrali na niečo podobné jarmoku.Kúpili sme si cukrovú vatu, pozerali stánky a ohovárali tlačiacich sa ľudí.Zrazu som zbadala taký ten automat, čo do neho vleziete a vyfotíte sa, a už aj som tam mamu ťahala.Neprotestovala.

,,A teraz pekne 'crazy' ksichtíky mami, jasné?!" hodila som do priehradky drobné. ,,Rozkaz kapitán." zasmiala sa.

A tak sme vyplazovali jazyky,žmurkali a hádzali pózy hodné  cirkusu.

,,To bolo super." smiala sa ešte aj vtedy, keď sme vyšli z kabínky a vyzdvihovali svoje fotky.A keď sme ich zbadali myslela som, že skončíme obidve na zemi.Vyzerali strašne :D. Ale páčili sa mi. Bol to dôkaz, že moja mama mi nie je iba mamou, ale aj kamarátkou...A to sa nevída často.

,,Ahoj Katherine." ozval sa zrazu spoza nás mužský hlas.

Katherine bola moja mama. Moje meno mi dala preto, lebo sa podobá tomu, čo má ona, ale nie je úplne rovnaké.

,,Ahoj Clark."usmiala sa na neho mama.Ale nie tak, ako sa usmieva na mňa alebo na okolie. Ale tak.... inak. Povedala by som, že dôverne,ale je ešte moc skoro na unáhlené závery.

,,Cathleen toto je Clark." ukázala na vysokého muža v modrých džinsoch a obtiahnutom bielom triku,cez ktoré mu bolo vidno pekne vypracované brušné svaly.Jeho zelené smaragdové oči sa upierali na mňa a rukou si prehrabol svetlohnedé vlasy, ktoré mal rozšišorené na hlave.Na prvý pohľad vyzeral fantasticky.Treba uznať,že mama má vkus...

,,Pracuje so mnou."... ,,Rád ťa spoznávam Cath.. Môžem ťa tak volať, však??" žmurkol. Pána!Tento chlap je fakt svetový.A to som si doteraz o chlapoch myslela, že sú magori.Tuším zmením názor. ,,Aj ja teba Clark." žiarivo som sa na neho usmiala (teda aspoň dúfam). ,,Ee mami?? Teraz som si spomenula,že musím niečo zariadiť.Tak... ja vás teda nechám.Paa" dala som mame pusu na líce. ,,Čau Clark...A daj mi na ňu pozor." žmurkla som na ňu a zmizla v dave.Ešte som počula ako sa obaja zasmiali.

Kde sa to v tebe bere Cath?? Odkedy si taká výrečná?? Žeby ťa napravila tá potýčka so Sarah??

,,Hej dávaj pozor!!" skríkla som na nejakého idiota,ktorý do mňa strčil, aby sa predral dopredu. Neudržala som však rovnováhu a zletela dole.Už zase.Super.Znova na zemi.Dneska ti to fakt ide Cathleen.

Vtom môj tok myšlienok prerušila ostrá bolesť v ľavej ruke.Nejaký debil mi na ňu stupil.Zasyčala som od bolesti.Nemohla som sa ani len postaviť, lebo okolo stále prúdili zástupy ľudí.A najhoršie na tom bolo, že si ma nikto nevšimol a kľudne o mňa zakopávali alebo rovno stúpali po končatinách.Tak to si dohral bratku.Sme v peknej šlamastike.

Zrazu som zacítila dotyk na mojej ruke.Tuším sa zjavil anjel.Zodvihol ma zo zeme a vzal nabok od tej masy.A veruže to aj bol anjel. Bol to ON. Vyvaľovala som na neho oči a keď som sa ako-tak spamätala,aspoň som sa mu poďakovala. ,,To nestojí za reč." mávol rukou a uprel na mňa svoje oceánovo modré oči.Zatváril sa smutne.A ani sa mu nečudujem.Bola som celá zaprášená, našla som aj pár menšich modrín a ľavá ruka bola červená. ,,Som v poriadku." pokúsila som sa o úsmev. Rukou si nervózne prehrabol čierne vlasy. PVV.Zasmiala som sa nad tou myšlienkou. ,,Som smiešny??" uškrnul sa. ,,Hej." ,,No počkaj." zasmial sa. Začala som utekať po lúke, ktorá bola nedaľeko 'jarmoku'. Za sebou som počula jeho kroky.Cítila som, ako mi tlčie srdce. Naozaj si sa osmelila. Táto myšlienka ma potešila.Ale, žiaľ, nie nadlho. Potkla som sa o kameň, ktorý by si nevšimol iba totálny slepoň (čiže ja) a znova som skončila na zemi.Super. ON bol zrejme tak isto slepý, ako ja a skončil rovno na mne... a na mojej ruke. Zasyčala som od bolesti. ,,Si v pohode??" spýtal sa a zvraštil čelo. ,, No.. ono... je to len....." vzdychla som si ,,Bolí ma ruka." ,,Ukáž,pozriem sa ti na ňu." vzal moju ruku do svojich dlaní.Boli horúce. Chvíľku ju skúmal a potom ju pustil. Nie nepúšťaj ju! No taaaaaak! ,,Nič to nieje.. Možno ťa ešte bude pár dní bolieť, ale nie je zlomená, ani nič podobné." usmial sa. Aaaaach. Ako ja milujem ten jeho úsmev.Aj by sa mi podlomili kolená..Ale akosi som... na zemi a ON LEŽÍ NA MNE...

,,Och, tak dík.".....Zdvihla som hlavu a on akurát kotvil pohľadom v mojich očiach.Bolo to hypnotizujúce.On sa pozeral do mojich a ja do jeho.More proti víchrici.Oceán proti búrke... Na maličkú chvíľku som mala naozaj pocit... že.. že by som sa mu mohla páčiť. Ale ten pocit rýchlo zmizol. ,,Ee mohol by si zo mňa zliezť??" spýtala som sa po nekonečne dlhej chvíli.Teda, aspoň mne to tak prišlo. ,,Ech,jasné."znova si zašiel rukou do vlasov a zodvihol sa. Potom mi podal ruku a pomohol mi vstať. Zdal sa mi akýsi nervózny.Akoby nevedel ako sa sem dostal a čo tu vôbec robí.

,,Tak ja už pôjdem.." povedal po chvíli. ,,Počkaj..." chytila som ho za ruku. Neviem kde sa to vo mne vzalo. ,, Ako sa vlastne voláš??" Možno to znie hlúpo, ale potrebovala som to vedieť. Usmial sa. ,,Som Dean.. a ty si..???" ,,Cathleen.. ale môžeš ma volať Cath." usmiala som sa. ,,Tak teda Cath" znova sa usmial ,,bolo mi potešením." a pobozkal mi ruku. Skôr ako som stihla niečo povedať už ho nebolo.

Zdá sa mi, že si v jeho prítomnosti odvážnejšia.. nemyslíš?? ozvalo sa moje povedomie. Je to fakt zvláštne... Ja sa nepoznávam...Čo to so mnou urobil???

Oprášila som sa a vyrazila cez lúku.Vánok už fúkal silnejšie a tak som si vybrala sponu z vlasov.Padli mi na plecia a začali poletovať v rytme vánku.Zakrútila som sa dookola.Bola som taká šťastná. Nie len z toho, že som prekonala svoju hanblivosť, ale aj z neho... Celú cestu mi po rozume nebehalo nič iné, len ON . Zayn.Volá sa Zayn... krásne meno... Krásne ako on sám......

Suspensive (Sk- Zayn Malik)Место, где живут истории. Откройте их для себя