5

315 28 0
                                    


Seth kráčal chodníkom, aby sa dostal dozadu do kuchyne. Tam sa popýtal na Luca, a keď ho našiel, pokračoval s ním. Prehodili len pár slov, popri tom ako ho viedol ku Madlene. Bolo na jej sluhovi vidno, že nie je veľmi nadšený z toho, že sem prišiel. Na druhú stranu mal Seth obavy, či slečna bude tak skoro hore.

„Sám uvidíš," zamrmlal na jeho otázku Luca a otvoril dvere do jej izby.

Vstúpili do veľkej miestnosti. Pred nimi boli okná, na ktorých viseli ťažké odtiahnuté závesy. Napravo stála posteľ s baldachýnom, napravo malý kozub a pri ňom stolík s dvomi kreslami. Do tretice malá pohovka. Na zemi prepychový koberec. Seth, hoci nebol ostýchavý, mal teraz problém na to vôbec stúpiť, aby to náhodou nezašpinil.

„Madlene, doniesol som ti raňajky. A je tu aj ten tvoj priateľ," to posledné slovo Luca skoro vypľul. Na stolík pri kozube položil veľkú striebornú tácku.

„Ďakujem. Ako sa darí, Seth?" spýtala sa bez toho, aby sa otočila od okna.

Seth sa odpútal od koberca a konečne na ňu pozrel. Stála tam len v dlhej bielej košeli, nohy jej nič nezakrývalo od polovice stehien. Videl jej bledú pokožku, siluetu postavy, ktorá presvitala cez látku. Mal veľa žien, ale žiadna v ňom nevyvolala také pocity, ako keď teraz videl Madlene.

Luca si všimol jeho zarazený pohľad. On bol zvyknutý na to, že sa len tak promenádovala vo svojej izbe. Preto musel zasiahnuť.

„Mala by si sa obliecť. Máš predsa návštevu!" povedal ostro, podupával si nahnevane nohou. Otočila sa na nich, v prstoch držala drahokam a sledovala ich cez neho.

„O chvíľu," povedala a prešla ku raňajkám. Sadla si do kresla, naliala si čaj. „Čo tam stojíš, Seth? Poď, daj si niečo!" vyzvala ho s úsmevom. Poslúchol ju a už sedel oproti. Ničoho sa ani nedotkol.

„Aká bola noc?" spýtal sa pokojne, hoci ho to trochu vyvádzalo z miery vidieť ju tak. Na to mal právo len jej manžel. Vedel ale, že ona sa neriadi veľmi pravidlami.

„Na moje počudovanie veľmi dobrá. Tak som sa nevyspala dlho. Čo ma ale zaráža je, že si prišiel...Počkaj, vravela som ti, že máš prísť po peniaze!" náhle si spomenula, chcela sa postaviť.

„Neprišiel som kvôli nim."

„Tak prečo?"

„Pôjdem za tým jej strýkom s tebou. Ak sa ti opäť niečo stane, tvoj otec sa o mňa postará."

Sledovala ho so širokým úsmevom. Hoci to povedal takto, nejako mala pocit, že sa o ňu bojí. Aj keď to nepripustí.

„Ako myslíš!" zvolala, uchlipla si čaju a postavila sa. „Môžeme ihneď vyraziť!"

„Nič si nezjedla!" namietal Luca. „A...a ešte s tebou chcel hovoriť tvoj otec!" skúšal ju zastaviť.

„To vyriešime, keď sa vrátim," vravela, keď na seba začala naťahovať nohavice, ktoré mala prehodené cez posteľ. Seth sa snažil nezazerať a darilo sa mu. „Hotovo!"

Prešla do stredu miestnosti už úplne oblečená. Vlasy mala zopnuté do akéhosi neposlušného účesu, pretože pár prameňov jej odstávalo. Nasadila si čapicu, ruky vopchala do vreciek.

„Tak chlapci, čo vravíte?" spýtala so smiechom a zatočila sa.

„Neznášam, keď sa obliekaš takto, pretože viem, že niečo vyvedieš," zalamentoval Luca. Seth sa postavil ale nič nepovedal. V duchu si napriek tomu musel pripustiť, že takto sa mu páči.

„Hádam ho stihneme doma. Je to hodný kus za mesto," povedal Seth a šiel k dverám. Pohla sa za ním. Luca nemal na výber, musel ju nasledovať.

BarónkaWhere stories live. Discover now