Undercover

Volám sa Grace Smith a mám 15. Keď som mala 8 rokov, presťahovali sme sa do Kanady, pretože mama s otcom tu dostali prácu. Mama je režisérka a otec je tréner Toronto Maple Leafs. Môj brat Trace má 19 a hráva hokej za miestny tím. S bratom máme dosť dobrý vzťah. Hovoríme si všetko...proste taký ten sentimentálny vzťah brata a jeho „malej sestričky“. Keďže rodičia sú kvôli práci dosť často mimo domu, Trace si myslí, že ma musí stále nejako ochraňovať alebo niečo podobné. O svojom živote pred tým moc nehovorím, neohliadam sa späť. Mám 2 najlepšie kamarátky Caitlin a Taylor, ktoré by som v živote s nikým nemenila. Pomohli mi keď som to najviac potrebovala a ja som im za to neskutočne vďačná. Jedna je presný opak druhej. Caitlin je vysoká, štíhla športovkyňa, krátke, husté hnedé vlasy, šedé oči a je totálne šialená. Človek sa na niekoho ako je ona ani nevie hnevať. Taylor je naopak nižšia, blondína s modrými očami a plnými perami. Skrátka typ dievčaťa za ktorým sa otočí každý chalan. Je to také moje zlatíčko. Dá sa povedať, že sme na škole dosť obľúbené. Teda, ony sú. Ja si pri nich pripadám dosť nepodstatne. Ale vždy mi vedia dať pocítiť že tam patrím.

Cez víkend som bola na Traceovom zápase. Chodím na každý, ale teraz som si všimla chlapca, ktorého som tam nikdy predtým nevidela. Po zápase som odišla domov, lebo sa mi nechcelo čakať pokiaľ sa Trace osprchuje. Doma zasa nikto nebol. Zvalila som sa na gauč do obývačky a zapla telku. Keď som už konečne zaspávala, niekto zazvonil. Neochotne som sa postavila z gauča a išla otvoriť dvere. Zvonček zazvonil ešte raz. „Veď už idem !“ zakričala som nervózne z chodby. Otvorila som dvere a stál tam Trace a ten chalan z hokeja. „Gracie, toto je Justin. Prisťahoval sa sem z Atlanty.“ „Ahoj Justin“ pozdravila som sa a premeriavala si ho. Bol naozaj úžasný. Husté vlasy, nádherné hnedé oči, tetovania...jednoducho asi najdokonalejší chalan akého som kedy videla. A to fakt nepreháňam! „Ahoj Grace.“ odzdravil sa a šibalsky žmurkol. „To ti teda trvalo prísť k tým dverám.“ provokačne sa usmial Trace. „Akurát som zaspávala, ty vieš kedy zazvoniť.“ povedala som a buchla ho do ramena. Vybehla som po schodoch do svojej izby a zapla notebook. Napadlo ma, že pôjdem počúvať o čom sa bavia. „Trace, tá tvoja sestra...dal by som si povedať.“ „Tú necháš tak Bieber. Nebude chodiť s takým kreténom ako si ty, čo má každú noc nejakú inú.“ „Veď si taký istý.“ Povedal Justin a obaja sa začali smiať. Je pravda, že Trace je asi najväčší sukničkár v okolí. Ale aj keď to všetci vedia, chce ho dostať každá. Z toho sledovania mi celkom vyhladlo. Zišla som dole a chcela som sa im vyhnúť, no do cesty sa mi postavil Trace. „Kam ideš?“ „Preboha musíš ma stále kontrolovať ?! Idem si len pre niečo do kuchyne, som hladná.“  „OK len sa pýtam.“  „Dáte si toasty?“ zakričala som na nich už z kuchyne. „Áno...a ozaj, volala mama že s otcom prídu až zajtra.“ Super...ani si nepamätám kedy som s nimi naposledy bola. Stretneme sa maximálne ráno keď idem do školy. Čo už...  Spravila som toasty, položila ich na stôl a sadla si vedľa Justina. Nádherne voňal.  „Trace, podaj mi prosím tie noviny.“  „Načo?“ „Chcem vedieť čo bude večer v telke.“ „Na HBO bude So Undercover.“ „Do riti...v izbe nemám HBO.“ „Ja mám, nechceš sa ísť pozerať so mnou?“ povedal Justin a ruku si položil na moje stehno. „Nie, nechce.“  „Ale Trace, nechaj ju nech sa rozhodne sama.“ žmurkol Justin a pozrel na mňa tými krásnymi očami. „Možno nabudúce.“ Pohľad som mu vrátila. „Tak ja už pôjdem, Gracie, ďakujem za toasty.“ „Za málo.“ Justin odišiel a ja som chcela ísť do izby, ale Trace ma znova zastavil. „Nič s ním nebudeš mať jasné?“ „Prečo ?“ „Lebo ho poznám už dlhšie...je to síce kamarát, ale je to hajzel. Babu má len na jedno. A ja mu nedovolím, aby ťa len tak využil.“ „Trace, ideš ma tu poúčať o tom aký je to sukničkár a pri tom si taký istý. Veď ho ani nepoznám, neboj sa.“  Odišla som do izby a ľahla si na posteľ.  Keď som zapínala telku, zapípala mi na mobile esemeska.“ Ak chceš, príď zajtra na zimák. Môžeme niekam zájsť. ;) Justin“  Nevedela som čo mám odpísať, ale nakoniec som sa rozhodla.   

Ak sa vám úvod páčil, zanechajte koment, alebo vote aby som vedela či sa oplatí písať to aj naďalej :)