Harry Potter a Svet za Zrkadlami

V. Hľadanie starej knihy

V.

Sírius

              Keď som Harryho našiel v riaditeľni, tak som zostal ticho za dverami. Takže oni nás môžu počuť. Harry mal pravdu. Pousmejem sa. Keď vybehne von so slzami v očiach, tak za ním nejdem. Viem, že potrebuje byť sám. Vojdem dnu a ticho ich sledujem. Chcem hovoriť s Luciusom. Ale musím počkať než bude sám. Keď odíde s tým, že ide opraviť nejaké testy, tak sa vyberiem za ním do kabinetu. Ešteže tu nie sú žiadne hesla. Vojdem dnu a pozriem sa do jedného malého zrkadla. Vidím ako si Lucius sadne za stôl a zloží hlavu do dlaní.

“Lucu,” zavolám ticho.

Jedine ja som ho takto oslovovali. Prudko zdvihne hlavu a pozrie sa na jediné zrkadlo, ktoré v miestnosti má. Usmejem sa.

“Siri?” zašepká.

“Som tu Lucu. Stále som s tebou,” zašeptám.

Napadla ma jedná kniha, ktorá by nás odtadiaľto mohla dostať, ale v tomto svete nie je. Je to magická kniha a každý kto ju chytil v nej videl len prázdne stránky. Len Tí-za-zrkadlami v nej dokážu čítať, ale iba smrteľník nás môže oslobodiť. Je v Blackovskej knižnici na Grimmauldovom námestí, ale nie v tomto svete. Povedala mi o nej matka ešte keď som bol malý. Je to len legenda. Ale za skúšku to stojí. Keď nám dokážu rozumieť, tak by nás mohli dostať von.

“Sírius. Hľadáme spôsob ako vás dostať von, ale ešte sme ho nenašli,” skloní hlavu.

“Je to síce len legenda, ale možno poznám spôsob ako nás odtiaľto dostať,” usmejem sa.

“Čože?! Ako?” spýta sa.

“Choď do môjho domu na Grimmauldovo námestie. V knižnici je jedná kniha. Aspoň by tam mala byť. Nie je označená a jej strany sa ti budú zdať prázdne. Neviem presne ako to funguje, ale iba s ňou nás môžete oslobodiť. Jediné šťastie je, že máte ešte skoro dva mesiace. Ak odbije Nový rok, tak budete musieť čakať až do Halloweenu. Inak nás odtiaľto nedostanete. Ale čas bude hrať proti vám,” poviem mu.

“Ako to myslíš?” spýta sa.

“Ešte si nevidel našu knižnicu,” zasmejem sa smutne.

“Zvládneme to,” usmeje sa povzbudivo.

“Už sa teším na teba a aj Draca. Nemôžem uveriť, že ma oňho Narcisa pripravila. Len, aby nás rozdelila,” zavriem oči, lebo v nich cítim slzy.

“A aj tak nás nakoniec rozdelil Azkaban,” usmeje sa smutne Lucius.

“Presne. Tak zatiaľ ahoj. A pozdrav odo mňa Draca. Chýbate mi,” zašeptám.

“Máš tam predsa Harryho. Považuješ ho za svojho syna, nie?” spýta sa ma s úsmevom.

“Áno. Vždy som ho tak bral. Nevadí ti to? Predsa len si ho celé roky nenávidel,” povzdychnem si.

“To nie je tak ako to vyzerá,” usmeje sa.

Prikývnem, aj keď to nemôže vidieť.

“Idem ho nájsť. V riaditeľni sa zrútil, tak aby si ešte niečo neurobil. Ak by zomrel tu, tak by v tomto svete nemohol zostať a ani sa vrátiť,” poviem ticho.

“Dobre. Choď…….” pousmeje sa.

Otočím sa a odchádzam, keď ma zastaví.

“A Sírius….. Milujem ťa.”