UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔

♕ 4.♕

"To tu naozaj nikoho nepoznáš, že sa so mnou silou mocou chceš baviť?"

,,Nie"

"Nie, ako nie alebo nie, ako nie?"

,,Čože?" Nechápavo som sa naňho zamračila.

Zasmial som sa. "No poď. Preveziem ťa."

,,No počkať.. Povedal si, že budeme jazdiť" Zamračila som sa.

"Jazdiť, previezť sa.. To máš jedno." Mykol som plecom.

,,Aha..." Išla som za ním.

Na parkovisku som odomkol svoju čiernu audinu. "Nasadať."

Obzerala som si túto veľkú vec.. Netušila som, že to je to, čo je tu vlastne všade.. Ja tomu hovorím obrovské kovové chrobáky. Podišla som k dverám. Otvorila som si a sadla. Predomnou bolo väčšie koleso.. Hm.. Čo sa s tým robí? Čo teraz?

"Ideš šoférovať?" Vyzerala stratene.

,,Šoférovať?" Zdvihla som obočie.

Pretočil som očami. "Sadni si vedľa."

Vyšla som a skúsila som to druhou stranou. Otvorila som dvere. Teda.. Snáď tomu tak môžem hovoriť.. A sadla si dnu. Zatvorila som ich.,,Sem?" Pozrela som naňho, keď si sadol, tam kde som sedela predtým.

"Áno." Zasmial som sa. "Pripútaj sa." Povedal som a sám som to urobil.

To čo urobil asi znamenalo, čo povedal.. Chytila som naťahujúcu sa vec a snažila sa ju zapnúť do čierno červenej veci vedľa sedadla.,,Sakra" Zavrčala som, keď mi to nešlo. Musela som v tomto svete vyzerať ako kompletný idiot..  A aj som sa tak cítila.

"Ukáž. Pomôžem ti." Nahol som sa k nej a chytil som pás do ruky. Bol som blízko nej. Veľmi blízko. Cítil som jej vôňu, krv. Dokonalá. Radšej som jej zapol pás a vrátil sa na miesto. Naštartoval som  a vyrazil.

Fuha.. Boli sme pri sebe tak blízko.. Pozorovala som ho ako "šoféruje" "auto". Bolo to tak zvláštne. Bola som trochu v šoku.. Na chvíľu sa nám pohľady stretli.. Bolo to, akoby sa zastavil čas. Pozerala som do jeho zelených očí a on mne do výrazne modrých.

Usmial som sa na ňu a ďalej sa venoval riadeniu.

Bolo zaujímavé sledovať ho.. Potom som sa pozrela cez okná a všade sa hýbal svet..,,Wow" Vzdychla som.

Usmial som sa. Vyzerala tým byť naozaj okúzlená.

Mala by som sa spamätať.. Toto je predsa pre niekoho ako on samozrejmosť. O chvíľu som zabudla naňho a vnímala som len seba a okolitý svet. S úsmevom som to sledovala. Za ucho som si zastrčila vlasy.

Keď som sa na ňu pozrel, zbadal som jej ucho. Elfské ucho. No do riti. Ona je tá elfka. To preto sa so mnou toľko rozpráva. OK. Kľud. Nedaj na sebe nič vedieť. Vezmem ju k sebe a tam... No... Uvidíme.

Sledovala som cestu, až kým sme nezastavili. Sakra.. Až teraz som si uvedomila, že som mala odkryté ucho. Zakryla som si ho.,,Kde sme? Ja by som sa už mala vrátiť k sestre.. Vezmeš ma tam?" Zdvihla som obočie.

"Klamala si." Boli sme už u mňa v kráľovstve.

,,Ohľadom?" Zahryzla som si do pery.

Pretočil som očami. "Vystúp." Povedal som chladne.

Do kelu... Toto takto byť nemalo. Vystúpila som.

Chytil som ju nad lakťom a ťahal do siene, kde by mal byť Frank. "Zakry si tie uši." Zavrčal som.

Zakryla som si uši vlasmi a išla za ním. Toto je celkom dobré znamenie, nie? Neprezradí ma.. Teda zatiaľ.. Ak by hej.. Tak je somnou koniec.. A to nesmiem dopustiť!

Prišli sme za Frankom. "Konečne! A ona je kto?" Opýtal sa hneď. Posunul som ju pred neho. Boli sme tu len my traja. "Trikrát hádaj." Zavrčal som a chytil jej vlasy do ruky. "No do riti." Povedal Frank.

Sakra... Tak predsa ma prezradil.,,Hľadáte snáď niekoho?"

Pretočil som očami. "Si vážne tak sprostá?!" Zavrčal som. "Pokoj, Arman. Hlavne sa to nesmie dozvedieť otec. To by bola mŕtva skôr, než by zažmurkala."

Pretočila som očami.,,No a čo tu somnou akože chcete? Načo vám tu bude obyčajný elf?" Zdvihla som obočie.

"Iste. Obyčajný elf. Ale ak inak nedáš... Frank, zavolaj Tylera. On bude vedieť, kto to je." Pozrel som na Franka. "Ako chceš. Ale vieš, že ju potom budeme musieť verejne popraviť." Povedal. "Hej. Ale čo už. Nemáme na výber." Mykol som plecom.

,,Nie!" Schmatla som toho údajného Franka za ruku, predtým ako odišiel.,,Dobre, tak som princezná!" Zamračila som sa.

"Ha! Ja som to hovoril." Schmatol som ju pod krkom a prirazil k stene. "Arman! Dofrasa! Ty si ten rozumný! Tak prestaň!"Zakričal po mne Frank.

Vraždila som ho pohľadom. Ľahko som ho prebojovala a skončili sme opačne.,,Niesom obyčajný elf!" Zavrčala som naňho a pustila ho.

Pretočil som očami. "Fajn! Čo teraz?!" Rozhodil som rukami.

,,Pustite ma a možno vás nechám žiť" Uškrnula som sa.

"To isto.." Odfrkol som si. "Mám nápad!" Zakričal Frank.

Zdvihla som obočie a pozrela naňho.

"Vezmite sa. Vyhneme sa vojne. Ty prežiješ a budeš mať aj kráľovnú. Bodka. Šťastný koniec."

,,Ha.. Ha.. Ha! To ma radšej vážne zabite" Založila som si ruky.

Pretočil som očami. "Keď si tak múdry, tak si ju vezmi ty."

,,Mňa si nikto brať nebude" Zavrčala som.,,Som princezná! Nasledujúca kráľovná! Ja rozhodujem o mojom živote!"

"A ja som kráľ. Si na mojom území. Teraz o tebe rozhodujem ja." Zavrčal som jej do ucha.

Zarazila som sa.,,Kráľ?" Otočila som sa k nemu.

Uškrnul som sa. "Áno.. A pokiaľ chceš žiť a nechceš vojnu... Vezmeš si ma." Zavrčal som jej chladne do ucha.