„Dopekla, Black, stoj!”
„Už nevládzeš? Veď sme sotva prešli kilometer.”
„Pichá ma v boku.” nevymýšľal som si. Tá bolesť bola ostrejšia ako inokedy. Začal som kašlať a ľahol som si na zem, vďaka čomu som si vyslúžil zvedavé pohľady okoloidúcich.
„Č-čo to robíš?” pribehla ku mne.
Nevedel som sa nadýchnuť. Začiernilo sa mi pred očami a posledné, čo som videl, bola ona.
YOU ARE READING
You better run
Short StoryStratila chuť do kreslenia, stratila chuť do života. Chcela iba utiecť od všetkého. Tak som ju nechal. „Uteč už konečne! Uteč si! Vykašli sa má všetko, keď po tom tak veľmi túžiš! Nechaj ma tu samého, ak o mňa už nemáš záujem. Mne je to jedno. Vypad...
